mäkké a strieborné
a každá z nich ti nastavila zrkadlo
kaluže sa prelievajú
cez okraj
našej fantázie,
na ktorej búrlivej hladine
- pláva bárka našich snov,
necháme nech pristaví ich breh?
vraciame sa z ciest
v náručí dážď
a v očiach odlesk vulkánu
stretol si sa s ním poránu
nad ním zbytky hviezd.
Stisnutá kľučka dverí
zve do tepla svitaní
pofúkame vrelú šálku
zamiešame tomu zmätku
úsmevom a bez spýtaní..
...mám ťa rada....
Báseň
Komentuj
7 komentov k blogu
1
mensrea
16. 5.mája 2009 00:09
tak si to dopisala
4
paci sa mi to. mas bohatu slovnu zasobu, jemne prepajas myslienky... ma to hlavu a patu... fakt je to skvele
6
to UŽ sa prejavujú abstinenčné príznaky za školou? potoky sĺz, koniec snenia, ráno erupcia krakatoy, horúci čaj, stlačenie kľučky... báj báj itc emeriken báj alebo Zbohom, zbohom, škola milá, už si nás dosť natrápila. A o krátky čas, budeš trápiť zas. (Marián Zvon: Fero Puk)
Napíš svoj komentár