(bio)logická

Nedávno som písala o Arabele, že je to taká rozprávka s chybou, pretože nevinný záporák môže byť pre deti až príliš veľká dilema. Keď som o tom tak premýšľala, prišla som na to, že aj ďalšie rozprávky môžu byť pre deti mätúce. Rozprávky by v sebe mali niesť isté posolstvo a presvedčenie, ale taká Šípková Ruženka deťom skryte hovorí – najskôr pichnúť, až potom bozkávať … Nie všetky rozprávky sú však tak zlé. Napríklad Perníková chalúpka deťom vštepuje protidrogové hodnoty – perník fuj. No a Snehulienka nás varuje pred nebezpečím nových technológií – apple môže zabíjať…

Mám pocit, že sa rozpadám. Po každom prebudení mám totiž na posteli omrvinky. Vždy som myslela, že vyprchám, teraz tuším, že sa skôr rozmrvím. Kdesi som sa dočítala, že človeku sa telesné bunky kompletne obnovujú každých sedem rokov. Je to podobné ako keď sa hadi zvliekajú z kože, len to teda nie je taká show. Tak možno tak. Len mi napadá, keď sa mi každých sedem rokov obnovujú bunky, som to ešte vôbec ja? Nie sem len svoj dvojník? Zostavený podľa rovnakej predlohy, ale z iných stavebných čiastočiek? Snažím sa spomenúť na seba samú z roku 2003. Pripadám si cudzo? Som ako vymenená? Neviem. Mám pocit, že som to ja, ale úplne istá si nie som. Hlavne ráno…

Keď sa nad tým zamyslíte, nemala by toto reflektovať aj legislatíva? Nemali by byť trestné činy po siedmych rokoch anulované? Keď si bunka v tele dožblnká? A nemali by byť najtvrdšie tresty na sedem rokov? Potom si ho predsa odpykáva niekto iný nie? Neviem, ale to by potom asi bolo súdnictvo z iného súdku. Možno, že sa z toho dá vykorčuľovať, keď pripustíme existenciu duše. Tá totiž dáva nášmu telu istú kontinuitu. Toto sa ale zase príliš nezlučuje s naším racionálno materiálnym svetom. Len je zvláštne, že práve racionálna veda nám tento poznatok o výmene buniek poskytla. Vlastne si tým trochu podrezala konár. Racionálny svet teraz musí uznať, že existuje duša…

Toto je už na mňa príliš zložité. Na takéto filozofovanie nemám tie správne bunky (dokonca ani správnu školu). Nech už je to s dušou akokoľvek, stále mám zaomrvinkovanú posteľ. Teraz mi napadlo, že sa možno rozpadám pod náporom závažných myšlienok. Kto vie. Odpovie? Fajn. Len teda neviem čo sa deje, keď spím. No, asi sa (roz)mrvím … Raz určite…

 Blog

18 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu