Pani sľúbi, že vám ich objedná, a zastavte sa za týždeň. Lenže ten týždeň sa zdá nekonečný a ťahá sa ako za päť minút vyžuvaná ovocná orbitka. Jasne, bosí nechodíte, ale boty, ktoré máte, vás štvú každým dňom každou maličkosťou viac a viac a ešte viac až úplne najviac a myslíte len na tie svoje vysnené, zdá sa vám o nich a ste si istí, že je to to PRAVÉ. Za týždeň sa vrátite do obchodu, v upotenej ruke žmolíte potrebnú hotovosť, máte ich znovu pred sebou, na dosah ruky, pozeráte na ne a tají sa vám dych ...
A pani sa ospravedlňuje, že vašu veľkosť stále nemajú, botky ešte neprišli, tak snáď za týždeň. So slzami v očiach ich opäť opúšťate, avšak ich obraz zostavá vo vašej mysli aj naďalej. Keď sa rovnaká situácia opakuje aj za ďalší týždeň, uvažujete dokonca, že si kúpite menšie, len aby už boli vaše, ale potom si spomeniete na Jen z IT department a zase vás to prejde. Počkáte. Vydržíte. Ako dlho bude treba. Teraz, keď ste ich konečne našli. Keď si konečne ony našli vás. Tie jediné, pravé ... vysnené.
Za týždeň vám pani povie, že je to nemožné. Nie sú a nebudú. Že NIKDY nebudú VAŠE. S hlavou v dlaniach sa zosypete na koženú sedačku, slzy skrápajú obuvák a život pre vás prestáva mať zmysel. Vaše boty plačú s vami, pretože vedia, že už ich nemáte radi, ale budete ich musieť nosiť ďalej. Pani vás chlácholí, či sa nechcete pozrieť aspoň na ich obdobu v inej farbe, v ktorej vaše číslo majú. Rezignovane kývnete, nazujete onú púhu náhradu a jediný pohľad do zrkadla spôsobí šok, z ktorého dokonca prestanete plakať.
Utriete si oči, zadívate sa poriadne a vaše srdce roztrhané na tisíc malých kúsočkov opäť vzplanie. Nazujete druhú, prechádzate sa po obchode a pripadáte si ako v nebi. Naraz viete, CÍTÍTE, že všetko, čo ste si museli vytrpieť, sa vám teraz mnohonásobne vráti. Odstrihnete ceduľku, necháte na nohách, pretože už ich nikdy, NIKDY, nechcete vyzuť, svoje staré zavriete do krabice a keď im sľúbite, že ich budete nosiť na záhradu, spokojne sa usmejú šnúrkami, zavrú jazyk a konečne si trochu odpočinú. Potom už len s úsmevom na perách a zamilovaným pohľadom zaplatíte a vydáte sa v ústrety spoločnej rozprávkovej budúcnosti.
Aj keď sa môže tu a tam zdať, že ide opäť o jednu z mojich obľúbených alegórií, nenechajte sa mýliť. Lásky moje už na mňa netrpezlivo čakajú, fotky sem dávať nebudem, aby to nedopadlo ako s mojou bundou - na Šafku vraj bola videná osoba s takou istou, ako mám ja. A keďže sa podľa môjho názoru jedná o fanatickú fanynku* mojich blogov, ktorá sa mi chce za každú cenu podobať, nehodlám spraviť rovnakú chybu aj so svojimi milovanými botičkami.
Pozn. Elwinko, *fanúšičku
Skutočný príbeh
Komentuj
11 komentov k blogu
1
titusik
19. 6.júna 2009 20:56
NIKDY, nikdy ich nevyzuj
2
tazko sa mi to predstavuje.. brani mi v tom nieco navyse priblizne v polovici tela
/ano som chalan/
....................
no ale ked uz sem hadzem komentar, tak vedz , ze tento blog by ta visiel tak na 500€
podla toho zakona ktory chcu schvalit by si dostala pokutu za "boty" dokopy 3krat
plus "IT department" povedzme ze 2 slova
a tom som sa na to nepozrel dokladne..
/ano som chalan/
....................
no ale ked uz sem hadzem komentar, tak vedz , ze tento blog by ta visiel tak na 500€
podla toho zakona ktory chcu schvalit by si dostala pokutu za "boty" dokopy 3krat
plus "IT department" povedzme ze 2 slova
a tom som sa na to nepozrel dokladne..
3
aj ja si prave tiez zhanam boty, vysledok po dlhych hodinach v obchodoch je, ze:
AZ dvoje sa mi naozaj pacili,
no ANI jedny nemali moje cislo
(pre tie druhe, naozaj uzasne som pobehala vsetky obchody, kde by bola aspon miziva sanca ich zohnat, ale nikde moje cislo )
AZ dvoje sa mi naozaj pacili,
no ANI jedny nemali moje cislo
(pre tie druhe, naozaj uzasne som pobehala vsetky obchody, kde by bola aspon miziva sanca ich zohnat, ale nikde moje cislo )
4
a este som chcela aj napisat, ze oboje som si skusala aj objednat, ale ani to nepomohlo
6
Ja som si takto podobne kupovala jednu učebnicu v kníhkupectve.(Síce topánky sú iná úroveň, ale je to podobné). Asi dva mesiace to trvalo. Stále mi hovorili: ,,Príďťe v utorok.", potom: ,,Príďťe vo štvrtok... Príďte o týždeň... Príďte pätnásteho. Vtedy ju už dovezú..."
Nakoniec ju nedovizeli vôbec, tak som si ju okopírovala...
Nakoniec ju nedovizeli vôbec, tak som si ju okopírovala...
7
no tak dlho čakať na topánky!!
Tak to musia byť čo sami chodia... Ale tiež som čakal dlho na jeden gamepad ale proste som nedeľ že iné sú zle...
Tak to musia byť čo sami chodia... Ale tiež som čakal dlho na jeden gamepad ale proste som nedeľ že iné sú zle...
8
ani som si nemyslela, ze sa da o topankach napisat taky dobry blog, chvalim
10
pises uzasnym stylom..tot sa mi lubi pristihla som sa ze sa priblblo usmievam ked citam tvoje clanky=D=D =D=D=D
Napíš svoj komentár