dotkli sme sa neba
klavírnym prstokladom
okúsili vzduchoprázdno
a jamky na tvári
horizontu

dotkli sme sa neba
z čaší odpili
zo západu slnka
a osušili pery
nočnými košieľkami
búrkových mrakov

dotkli sme sa neba
a zatiaľ na zemi
nechali zahynúť
lysé labute v žihľave


aby neprekážali

 Blog
Komentuj
 fotka
emulienkaa  9. 8. 2010 23:40
nepáči sa mi to..

mne sa nepáčia tie tvoje básne..

ked ja neviem v tom nájsť to, čo by som mala nájst hned po prvom precítaní. aspon teda malý náznak..



ono to nejde, a mna to mrzí



:/
 fotka
divinatoire  10. 8. 2010 23:18
@emulienkaa som presvedčená, že netreba hľadať ani chápať.

vyži sa v tom, aké nezachytiteľné niečo ti ponúkla. a možno zahliadneš niečo dosiaľ nevidené.
Napíš svoj komentár