Prišla som na to, že chlapci vždy zlenivejú potom, čo sa začnú zaujímať o nejakú devu. Na začiatku za babami behajú, potom s nimi chodia, no a nakoniec ležia. Sú to skrátka leňosi. Tiež som si spomenula, ako kamarát obhájil pusu neznámej slečne. Povedal, že len pohyboval pusou náhodou smerom k nej a ona (pusa) sa potom tak nejak pricucla.

Asi sa mi teraz smejete za chrbtom do očí, ale pamätajte, že ani ja nie som neomylná. Naopak, práve som sa omyla. Keď som sa tak omývala, napadlo mi, že by som sa nechala tetovať. Napríklad na lakeť by som si nechala vytetovať nápis „tlačová chyba“. Možno by to chcelo aj nejakú tu škandálnu pravdu, napríklad na lýtko by mi mohli vytetovať nápis „toto nie je moje stehno“. Len neviem, či je na to ľudstvo pripravené. Ja teda určite nie. (pozn. Keď ma tetuje žena, môžem o nej povedať, že je moja teta? )

V poslednej dobe ma trochu začína otravovať používanie zdrobnelín v konverzácii. To sú samé kravičky, papučky, lyžičky či lasičky a ja mám potom pocit, že sú okolo mňa samí trpaslíci. Keď už som u tých trpaslíkov, napadol mi zaujímavý námet na poviedku.

Ernest Krawiczka sa od mala líšil od svojich vrstovníkov. Už ako malý uvažoval o otázkach života a smrti. Čo je po smrti? Peklo? Raj? Budú tam dievčatá? Budú tam musieť spievať? V 21 rokoch sa dozvedá šokujúcu pravdu. Jeho rodina pred ním tajila, že je trpaslík. Ernest sa nemôže s touto pravdou zmieriť, a preto odchádza bojovať na Jamajku. Je však sklamaný, pretože na Jamajke vojna nie je. Na Jamajke Ernesta sleduje mladé dievča, ktoré mu každý večer pred dverami necháva vanilkovú zmrzlinu. Ernesta dar dojíma a praje si svoju obdivovateľku poznať, hlavne kvôli tomu, aby jej povedal, že má radšej čokoládovú. Osud je však proti a Ernest sa vracia domov. Tam založí sektu, ktorá hlása, že zavládne celosvetový mier, keď všetci ľudia začnú nosiť rovnaké ortopedické vložky.

Realita je zvláštna, niekedy až tak, že je virtuálna, preto je dobré vychutnávať si drobnosti. Aj také hrozno bez jadierok dokáže pozdvihnúť náladu. To si potom môžete povedať, že to hrozno nie je tak hrozné…

 Pseudoblog
Komentuj
 fotka
tomice27  25. 3. 2009 18:01
"Povedal, že len pohyboval pusou náhodou smerom k nej a ona (pusa) sa potom tak nejak pricucla."

dobre sa vynašiel
 fotka
mensrea  25. 3. 2009 18:03
Aj ja som bol zraneny ked mi rodicia povedali ze som chlapec... Uz nikdy viac zenske saty... Ale potom som spoznal emo a svet bol zrazu krajsi a jeansy tesnejsie.
 fotka
17shano  25. 3. 2009 18:06
Smažím sa o svetový mier, nosím vložky ( ortopedické ) ... Dáš mi kontakt na Ernesta? Chcel by som vstúpiť do tej sekty...
 fotka
17shano  25. 3. 2009 18:08
Jáááj, aztakuťafáját Preklep!! Nesmažím sa, ale snažím sa
 fotka
elwinko  25. 3. 2009 18:27
...mám naponáhlo...vrátim sa...
 fotka
beautiful-disgrace  25. 3. 2009 18:32
no nechápem polovici z toho čo bolo napísané ale z neznámych dôvodov sa mi tento blog veelmo páči zaujímavý... totálne
 fotka
jaro1991  25. 3. 2009 18:52
strasne vela kritiky na jednej kope... az to je tragikomicke... ale ty dobre vies, ze sa na tom iba zasmejeme... ale mas uuplne pravdu. Velmi kvalitny blog.
 fotka
insomnya  25. 3. 2009 19:42
Kam na to beháš... chodíš... ležíš?
 fotka
hobbitka  25. 3. 2009 20:33
perfektné
10 
 fotka
shelia  25. 3. 2009 21:54
mne to pride aj celkom poucne
11 
 fotka
seagull1  25. 3. 2009 21:59
Jééééj!! Dievča! Ty ma vážne udivuješ. Kam ty na to všetko chodíš? Hmm? Obdivujem ťa!
12 
 fotka
mixinka  26. 3. 2009 14:34
pises super stylom
13 
 fotka
blackline  29. 3. 2009 11:02
chlapy nie su leniví len dievky sa nevedia sa žiť po čom chlap túži vid ja sneh sneh sneh ..možno to znie teraz akoby som ženské pohlavie utláčal ale ver mi nie ...a samozrejme k blogu nečakane dobre
Napíš svoj komentár