Som chorá, mám horúčku a mám svoj prvý diár. Ani neviem, prečo nám ho v práci dali. No, možno preto, že diár používa toľko múdrych ľudí s múdrymi nápadmi, takže akosi očakávajú, že z nás možno tiež niečo vypadne. A keď nie, tak vypadneme my aj s diárom. Keď si v diári teraz tak listujem, zistila som jednu podivnú vec. Zrejme asi neovplyvníme to, že je počet dní v týždni nepárny. Tak by ma ale zaujímalo, prečo sa výrobca rozhodol, rozdeliť týždeň iba na šesť políčok s tým, že sobota a nedeľa sa vtlačí do jedného? Na druhú stranu to ukazuje na pravdivosť teórie relativity, pretože nám diár vraví, že víkend utečie rovnako rýchlo ako jeden deň pracovný …

Medzi DVD v Lacných knihách som nedávno narazila na Arabelu, čo mi pripomenulo jednu moju detskú dilemu. Vždy som totiž fandila Rumburakovi. Nie, že by som bola detský rebel vyžívajúci sa v záporákoch. Naopak, vždy som držala palce dobru. Mala som radšej Vinnetua než Cornela, Luka Skywalkera než Darth Vadera, fandila som Machovi a Šebestovaj a nie bacilom. Prečo som ale fandila Rumburakovi? Dôvod bol prostý, Rumburak v tom bol nevinne! Veď čo mohol iného robiť, keď si ho pán Majer privolal kúzelným zvončekom? Musel ho predsa poslúchať. A už vôbec nemohol za to, že Menšík nevedel strieľať a omylom trafil vlka, takže potom nemal kto zožrať babičku. No a potom už to s ním viezlo… Je to proste rozprávka s chybou, pretože nevinný záporák je pre deti až píliš veľká nálož ...

Ešte jedno doplnenie k Rumburakovi. Vymyslela som totiž novú frázu, ktorá by ho mohla aspoň trochu rehabilitovať. Dúfam, že mi to pomôžete dostať medzi ľudí. Znie: „Som v tom nevinne ako Rumburak.“ A použijete to kedykoľvek, ak v tom budete nevine. Platí? Zaujímalo by ma, odkiaľ sa vôbec tieto frázy berú. Napríklad „niesť kožu na trh“, "vziať nohy na ramená" ( už ste to niekedy skúšali? ) , „mať maslo na hlave“ alebo „to je ale maso“? Pre tých z vás, ktorých takéto veci zaujímajú, som objavila vysvetlenie jedného z nich. Bohužiaľ som nemala čas preštudovať nejaké existujúce dielo o tejto téme a tak som vyplnila všetky svoje medzery, použitím vlastného (ne)rozumu.

Takže výraz „to je ale maso“ pochádza zo stredoveku, kedy muž dáme, o ktorú sa uchádzal, hladil tvár kusom mäsa. Pokiaľ sa odtiahla, znamenalo to, že je zadaná. Pokiaľ však bola voľná a k všetkému zvoľná, pritisla si mäso k tvári. Pokiaľ sa potom vzali, tak si mäso nechali rodičia nevesty. A preto sa tiež, keď medzi manželmi vypukla hádka, hovorilo, že sa posekali. Ak bolo potrebné, daný kus mäsa sa použil ako obklad na modriny. Pokiaľ poznáte objasnenie ďalších podobných výrazov, napíšte mi ich prosím do komentárov (Kde inde by sa to správne vstrebalo, že?). A ak nie, tak si ho hoci vymyslite…

Také Rumburakovské traumy sa môžu s deťmi ťahať. Ja som ich napríklad dotiahla až na internet. A možno aj preto si tak často uťahujem z Zvera. A to aj napriek tomu, že ho mám rada. Alebo práve preto? Nech je to akokoľvek, rozhodla som sa, že si z neho prestanem uťahovať. Teda, aspoň na chvíľu. Potrebujem totiž uvariť čaj. A spapať paralen. Nech už z tej horúčky nepíšem toľko (ne)zmyslov.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
drusilladayerova  9. 1. 2010 23:54
Vziať nohy na ramená...podľa mňa cudzie....tak mi to vychádza
Napíš svoj komentár