Inotaje

Niektorí kamaráti si už zvykli, že občas hovorím divnosti, a že tiež často rozprávam v dvojzmysloch čí prešmyčkách. Stále sa mi však stáva, že niekomu poviem „ahoj“, a dotyčný sa ma hneď pýta, čo tým myslím. Chcela by som vás touto (ne)zmyselnosťou uviesť do tajov svojich inotajov, ale rozmyslela som si to, pretože by sa mohlo stať, že stratím svoje kúzlo, aj keď u mňa skôr kúdobro. Takže len obvyklá dávka inotajov (nezmyslov? ). Dávkujte ich však len po l(y)žičkách (sú to len malé lži), aby vám z toho nezoskratovala hlava.

Stále neviem, či si lienky myšia, vážky váhajú, či kone majú svoje koníčky, alebo muchy svoje muchy, keď sa to tak vezme neviem, kde je pes zakopaný a nemôžem tomu jednoducho prísť na kobylku.

Strácam sa v nočných linkách, aj keď by som bola radšej, ak by sa niekto strácal v mojich očných linkách. Taká nočná jazda mestskou hromadnou dopravou je veľmi prospešná, napriek tomu je často len dosť spešná. Keď sa v noci dívate z okna vľavo, vidíte sami seba, keď vpravo, tak zase vidíte len sebe. Ja sa teda radšej dívam vpravo, pretože tam môžem vidieť svoje pravé ja.

Blížia sa prázdniny, ktoré pre mňa tento rok budú skôr plniny. Konečne môžem povedať, že prežijem svoju vlastnú dovolenku, ktorá bola v minulých rokoch skôr zákazka. Okrem obľúbených masových akcií (ktoré sú však aj pre vegetariánov), si užijem aj vlastnú cestu poznania. Len dúfam, že to nebude túlanie sa v uliciach bez domov alebo lezenie na kopce bez výhľadu.

Nie je mi príjemné, že ma veľa ľudí považuje za blbečka, i keď znášam, že si zo mňa niekto robí srandu, pretože tiež sa na veľa ľuďoch bavím. V týchto veciach si je treba zachovať nadhľad, i keď si zase nemyslím, že je nutné všetko ľudské pachtenie zosmiešňovať, ale môžeme predsa aspoň pochybovať. I ja sa snažím svoje problémy podávať zábavnou formou. Keď sa nad tým zamyslím je celkom vážne, nebrať sa vážne…

 Pseudoblog

13 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu