Na kraji cintora umrlčia komora, nikto ťa nehľadá, nikto ťa nevolá, nikomu nechýbaš. Krátiš si čakanie látaním rubáša, dúchaním do dlane. Ráno ti ustlali na lôžku u dverí v komore bez okien, čo až sa zošerí? Neboj sa. Nebudeš už nikdy zbabelá. Čo ti to neriekli? Včera si umrela… Blog 11 0 0 0 0 Komentuj