JežiDepka

Je to na prd byť stará. Stará a hnusná. Nikomu vás nie je ľúto. Ľudia sú krutí. Keby som si aspoň mohla spomínať na mladé roky, ale figu. Ako rozprávková postava nemám na vývoj nárok. To nie je tak, že by ste začínali ako Víla Amálka a skončili ako hnusná zlá ľudožrátska čarodejnica. Nie, rovno ste striga. Myslíte, že mi niekedy niekto povedal: „Babička, nechcete na tú reumu mastičku?“ Figu borovú! Ľudia sa vám vyhýbajú, utekajú pred vami, deti na vás pokrikujú: „Baba, to na nose je bradavica alebo bager?“ Hej, tomu sa hovorí citová deprivácia. Čo vy o tom viete.

Koľkokrát som si hovorila, čo keby to tí brúderi vymysleli inak. Lenže Grimovci boli pekní hajzlíci. Niekedy v noci, keď tu tí dvaja malí fagani zaspia prepchatí perníkom, si hovorím, ako by som sa mohla mať, keby som bola napríklad Víla kmotrička. Krásne šaty, žiariace, lesklé, robila by som z tekvíc kočiare, chodila by som na plesy (neviem čo to je, ale určite niečo moc nóbl ), všetci by ma obdivovali a usmievali by sa na mňa. Ono vám nič iného než tie sny nezvýši. Viete, že na mňa sa nikto nikdy neusmial?

A tí dvaja tiež…. Vždy na jar sa tu objavia. Rodičia sociálne slabí, vypustia ich do lesa a čo potom oni? Zožerú mi polku strechy a ešte sú to akože chudinky, čo? Ja sa s tým celú zimu namáham….Poopravujem škridle, patlám polevu. Na to zdobenie ani poriadne nevidím. Večer som vždy tak ulepená, že sa ku mne zoširoka-ďaleka sťahujú osy. A tej múky, čo sa navláčim. Už ma to zmáha. A med? Pche. To je vôbec kapitola sama pre seba.

Bez medu perník neupečieš. Skúste v mojom veku s trombózou, dnou a reumatizmom vo všetkých kĺboch vyberať lesným včelám med. Myslíte, že behám ako Bolt? 14 dní mi trvá, než spľasnem. Minule sa prišla jedna vidiečanka poradiť, vraj čo ako má robiť s manželom. Že vraj už nič. A už dlho. Chcela som jej dať vrecúško vstavača, ale keď ma uvidela, zarevala, že si splietla chatrč. Myslela, že je u obra Zlobra. Tak som bola opuchnutá.

A tie obohrané finty…“Babička, ja neviem, ako sa na lopate sedí..“ To by som musela byť úplný blbec, aby som na to skočila. Ale musím. Napísali to tak. Lenže to už potom nikde nepíšu, ako asi tá pec po kremácii vyzerá. Že sa to musí znovu vyšamotovať. Stále práca a práca a vďak žiadny.

Fungujem tu ako veľkovýkrmňa. Ten valibuk už má minimálne metrák. Ešteže jeho segra aspoň uprace. Práve brúsim nôž. Dneska už musím odskúšať prst, tak nech je ostrý. Nech to toho sopliaka tak nebolí.

Prečo ti to tu vôbec vykladám. Aj tak budeš vždycky fandiť im a všetkým tým Ruženkám…Mimochodom, to ti nevadí, že je úplne blbá? Má to v horoskope, vie, že na 17. narodeniny sa proste nesmie pichnúť, inak zaspí na 100 rokov a ona sa v ten deň producíruje po záhrade? Normálne mysliaci človek by vôbec nevstal z postele. No jasné, blondína. To je márne.

Ale keď sa to tak vezme, ja som vlastne ako vták Fénix. Tiež vždy vstanem z popola. No hej. To znie tak vznešene. Ako Fénix. Budem si to opakovať.

„Tak Janíčko, vstávaj, ukáž prstíček“.

 Blog

21 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu