Márnosti

V poslednej dobe trávim svoj čas robením márností a tak som z toho všetkého už celkom otrávená. Trochu premýšľam, že by bolo fajn mať svoju „light“ verziu. Taká light Lilu by bola trochu menej ukecaná a samozrejme by robila veci, ktoré chce. Bohužiaľ, ja som len v plnej verzii, plná svojich márnosti.

Uvažovala som o tom, že by som si miesto písania blogu spravila vlastné webové stránky a to kvôli tomu, aby ste ma mohli spoznať aj z trochu inej stránky. Zistila som však, že tvorba internetových stránok určite nie je moja doména. Áno, aj v tomto som márna.

Tiež som skúšala žonglovať s tromi pekne tvarovanými pomarančmi. Po troch hodinách usilovného tréningu (nepočítajúc v to malé zdriemnutie a hádzanie ponožiek po plyšovom medvedíkovi) som konečne zaznamenala istý úspech. V následnej eufórii som jeden z pomarančov zjedla. Neuvedomila som si však, že tento „akt“ ukončil možnosť ďalšieho trénovania. Náhradný „banánový“ variant už bol len márnou snahou.

Konečne som navštívila ZOO a zhliadla, už toľkokrát preberaných, ľadových medvedíkov. Medvedíci boli fajn, ale osobne ma viac zaujali trochu smutné opičky a tiež jeden veľmi sympatický poník. Zvieratká boli zaujímavé, ale mám pocit, že celý výlet len znova potvrdil moje márnosti, pretože som až príliš neskoro prišla na to, že som zase spravila (či teraz skôr nespravila) strašnú blbosť. Takže sa teraz cítim ako kolega medveď dole na obrázku.




Upozornenie: Počas prípravy a písania tohto blogu nebolo ublížené žiadnemu zverovi ani plyšovému.

 Pseudoblog

10 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu