Keď sa bublinky odpútali a zlato prežialeným pollitrom piva stúpali hore, stať sa penou, činili tak do rytmu. Dym pod stropom sa melodicky modeloval a srdcia bili synkopami alebo nerušili vôbec. Keď v meandroch časopriestoru vyvstane flauta z Hammelnu, je jedno, či si krysa.
Keď sa v potemnelej atmosfére mihotajú zlatočierne šmuhy a všetko podstatné sa vojde do jediného odlesku mosadze, sedáva čas pred barom a plače pre zúfalú nepotrebnosť samého seba. Keď vo vzduchu zostane visieť tón, zvýši z toho baru za chrbtom času len fasáda, len maska, chrániaca zostávajúci materiál sveta pred naprostým podriadením.
Slovo - nevinné písmenká a ohromná moc, zarážajúca sila reťaze významov. Moc pozmeniť svet a hovoriť, čo je správne. Moc, napchať význam, podobne tušiť. Obraz - nevinné šmuhy a sotva dozierna moc, impozantný vplyv expresie ťahov. Moc zasiahnuť. Moc zmeniť pohľad na svet, ukázať inak. Spojenie slova a obrazu je však stále len komiks.
Hudba - nevinné zvuky. Tóny čo sa zjavia kdesi v priestore, a ktorý sa prelína dymom aj bublinou. Tóny ktoré sa týčia, trčia a čnejú. A svet, čo sa rozpúšťa v hmlovinu a víri okolo nich, pretože ony sú pravda, danosť, zdieľanie, stred a osud. Svet, ktorého chémia a fyzika sa stávajú leporelom, ktorého kontúry tančia, ktorého filozofia je žartom zasvätených a ktorého vyjadrovanie slovami je ako škrabať sa nohou.
Keď toto vypukne, priesvitným ponížením bezmocnosti a smrteľnosti a zároveň sa šírim rozpínavou hrdosťou z prináležania k neobmedzenej moci tak malého zázraku niekoľkých ničotných tónov visiacich pod lustrom.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
2
A pomedzi stupajuce bublinky ktore sa chveju v g-cku vidno ziarivy bod, ktori reflektuje tie luce, co sa dokazali prebojovat z lampi v pivarni cez ten husty dym cigariet.
Nazdravie
Nazdravie
Napíš svoj komentár
pekný výrok... a ešte lepšie popísanie autora výroku