Keď som šla dnes do knižnice, tak som sa pekne omlátila. Nie, že by na mňa padali knihy (i keď v knihách často ležím), ani sa sama nebijem, jednoducho som sa šmykla na ľade. A to napriek tomu, že na žiadny ľad to na pohľad nevypadalo. Ale nakoniec to padlo a ja som hľadela z podhľadu. Asi za to mohla nepozornosť, pretože som stále premýšľala o ďalšom podivnom sne, ktorý sa mi sníval. V tom sne som nedokázala vystúpiť z električky. Kedykoľvek som z nej totiž vystúpila, pristúpil ku mne človek a pchal mi do ruky Rafaelo… Keď sa nad tým zamyslím, tak sa už ani nedivím, že som spadla…
Je február, čo je vcelku nemastný a neslaný mesiac. Nebyť teda toho, že je prestupný. I keď môj diár uvádza, že tohtoročný február prestupný nie je, aj tak ma prestupnosť neustále fascinuje. Prečo vlastne prestupné roky existujú? Viem, že sme sa to učili, ale nedokážem to úplne do detailu vysvetliť. Viem len, že sa jedná o nejakú formu zmieru. Ľudstvo si tým vyrovnáva akýsi vesmírny deficit. Je to fakticky taká sekera, ktorú sme za tie predchádzajúce roky zasekli. Asi sa trochu veľa (Trochu veľa? Neodporuje si to nejako?) ponáhľame, takže musíme na jeden deň ubrať a až potom ďalej pokračovať s kalendárom…
Je škoda, že tento rok prestupným rokom nie je. Keď si to tak vezmete, jedná sa o pekný bonus. Bonus, ktorý môže človeka nasmerovať k tomu, aby aspoň na jeden deň vypadol z tej neúprosnej časovej tiesne. Môžeme odpočívať. Ležať. Premietať. Kľudne aj film. Alebo to naopak môžeme využiť ako príležitosť spraviť nejakú prácu, ktorú už dlho odkladáme, pretože na ňu nie je skrátka čas. Keď ho potom v rámci určitého ľudského vyrovnania s vesmírnym (ne)poriadkom dostaneme, môžeme sa na to predsa vrhnúť. A prečo by sme sa na to vlastne nemohli vrhnúť aj v neprestupnom roku? Kto na to pristúpi?
Ešte mi tak napadlo. Prečo sa vlastne pridáva práve februárový deň? Ja by som radšej pridala prázdninám. Alebo čo takto skúsiť druhý Silvester? Niečo ako 32. 12. – viacej veselia. Alebo rovno druhé Vianoce? No, radšej už nič nepridá(m)vám. Alebo ešte jednu maličkosť. Snom som dnes začala, tak i skončím. V poslednej dobe mávam sen, v ktorom sa prechádzam po meste s piknikovým košíkom, na ktorom je nápis „Veľké vyhliadky“. Košík je však zospodu deravý…
najprv som si myslel ze tvoj blog bude o tom ako ta chytil revizor, lebo si si nevsimla ze 15 min. listok je neprestupny a o tom februari ten den je nanic pokial vyjde ako pracovny, skolsky takze tazko si odychneme
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
tešsa.
babec.