V piatok ma po dlhej a ťažkej chorobe opustil môj milovaný modem. Táto tragická udalosť spôsobila nemožnosť pravidelného prísunu mojej drogy ( čítaj net). Prekvapivo sa nedostavili ťažké abstinenčné príznaky a nakoniec sa mi podarilo prespať skoro celý víkend. Okrem snov som si užila dva dni naprostého kľudu. Naviac som si celkom dobre zaryžovala (čítaj nacpala sa ryžou), a preto teraz môžem ďalej pokračovať v svojich neprevratných nezmysloch.

Okrem ryžovania som si aj tatrankovala a pritom si všimla šimľa. Nie, to je hlúposť. V skutočnosti som si všimla, že na obale tatranky je napísané – uchovajte v suchu a chlade. Toto to varovanie ma potom zarazilo ešte viac, než keby v mojom pokoji pobiehal ten šimeľ, ktorého by som si všimla. Ono totiž keď zjete tatranku, tak v suchu určite nebude. Však som predsa z 70 % voda. A chladná už tiež niesom, skôr (neskôr) poslednou dobou sa celá (v cele) roztápam. Tak som potom zvažovala, či by som ju mala vôbec jesť. Nerada by som totiž, aby sa skazila. No, nakoniec som ju zjedla a celkom dobre to zniesla. Až moc dobre. Šla som si hneď pre ďalšiu…

Cez víkend som si tiež uvedomila, že som odsúdená k tomu, aby som mala rada deti. Sama sa považujem za dieťa, a pretože mám rada sama seba, tak z toho jednoznačne plynie, že mám rada deti. Jediný problém mám s tehotnými ženami. Keď som bola ešte malá (zhruba do 18), tak som verila tomu, že všetky tehotné ženy to bábo zjedli /ako ten vlk z Červenej Čiapočky/ a ujo doktor je vlastne prezlečený horár. No a môjmu ranému vzťahu k tehuľkám určite nepomohlo ani to, že som videla Votrelca…

A ešte jedna a prevratná myšlienka ma navštívila. V žiadnom blogu som ešte nikoho nepozdravovala a nezamávala mu z monitora! Takže teraz robím nápravu (prednú aj zadnú). Zdravím všetky zdravé sestry a bratov, babičky a dedkov, otcov a matky (nie len všetkých miest), strýkov a tety (i ďalších majiteľov tetovacích salónov), proste všetkých rodinných príslušníkov a príslušnice, ktorým nesluší ani neprísluší čítať tieto neprevratné nezmysly. Snáď kvôli tomuto (viac)násobnému (po)deleniu nenastane žiadna mi(ý)lka (to najemnejšie pokušenie) ani pre (ani proti), lebo sú to len slová vratné. Toto je proste jedna ne(pre)vratná. A toto je koniec, alebo len konček. Rozstrapkaný konček…

 Pseudoblog
Komentuj

9 komentov k blogu

1 
fotka
mensrea  27. 1. 2009 20:29
som si predstavil taky rad horaliek ktore zreju niekde v nejakej francuzskej provensalskej oblasti a taku reklamu ako su obalene šimlom a ako to zeru francuzi s vinom Nieco ako Président horalka - Le savoir vivre slovaque.
2 
fotka
petrosant  27. 1. 2009 21:37
Ako môžeš napísať niečo tak otrasné akože vlci jedia deti...? Čo si nevidela Karcoolku?!
3 
fotka
17shano  27. 1. 2009 21:59
Jáj, radosť čítať tvoje články Ja som ešte nikoho v komente nepozdravoval, takže ti kývam ...
4 
fotka
titusik  27. 1. 2009 23:22
pekne
5 
fotka
finwaell  28. 1. 2009 00:46
Nie je to zlé, ale v rámci tvojho (ne)ochvejného štandardu (po)slabšie Asi som už príliš zmlsaný nemôže byť všetko nad(prie)merné ba až (ex)[tra](ordinérne)...no...[as]i tak
6 
fotka
black_soul  28. 1. 2009 16:44
paci sa mi to
7 
fotka
martinqaa  30. 1. 2009 18:55
Heh, zaujimave
8 
fotka
kemuro  30. 1. 2009 23:21
net dévuška vácej netu!
povedala Amsterdam Larissa.
ň
u




f
9 
fotka
johnysheek  25. 2. 2009 20:34
tststs a mna nepozdravi.. no toto zacinam premyslat, ci sa neurazim
Napíš svoj komentár