"Včera bol u mňa Dávid."
Priebeh nasledujúcich niekoľkých sekúnd by sa dal popísať nasledovne: obočie v polke čela, výraz natoľko šokovaný, že by ho slovo prekvapený zďaleka nemohlo plne vystihnúť, a pauza v rozhovore vyplnená piesňou, ktorej slová priamo korešpondujú s danou situáciou.
Tak sa na to nepozeraj, keď nemáš silné nervy...
Na okamžik zaľutovala, že sa coffee scéne zámerne vyhla, výborne by dokresľovala atmosféru.
"Čože? Dávid? Ten Dávid? "
"Ten Dávid, " kývla vážne.
Čo to tu na mňa hraješ? Divadlo ti nesluší...
"Kedy? ! Ako sa to stalo? Myslela som, že sa nevídate od..." zarazí sa. "Od tej doby. A že už to je dlhá doba."
"Dva roky, " doplní ju len tak mimochodom.
"Môžeš to trochu rozvinúť? "
"Volal mi, " krčí ramenami, zatiaľ čo sa prehrabuje v taške a ťahá z nej červeno bielu krabku. "Večer. Že má nejakú depku, premýšľa nad minulosťou, je mu za mnou smutno, stavil by sa na pokec, či o to stojím..." Urobí dramatickú pauzu, behom nej si zapáli. "No, a ja... som o to stála."
"Vyspala si sa s ním, že."
"Hm, tak trochu, " uhne pohľadom.
"Dovoľ mi jednu otázku."
"Dovoľ mi rovno odpoveď, " zaškľabí sa a pozérsky odklepne cigaretu. "Áno, jeho vzťah s Ňou stále trvá."
Rozhodí rukami. "Fajn, že to vieš! A povedal ti to predtým, nebo až potom? ! "
"Vieš čo, ty mi vlez tiež na hrb, " zdvihne sa naštvane. "Každý môj chlapec, opakujem každý môj chlapec, mi zahol s bývalkou s tým, že sa v ňom - a to môžem kľudne citovať, pretože už to poznám naspamäť - prebudila stará láska k nej. Teraz som ja v tej druhej pozícii, to ja stojím na druhom brehu, nie som tá podvedená a hlúpo odkopnutá, tak mi to doprdele nekaz! " Buchla za sebou zúrivo dvermi.
Celú dobu si to aj tak všetko dobre vedela...
Tajné priania sú hrozne nebezpečné, viete? Práve preto, že sa môžu splniť. Celú tú dobu snila o tom, aby sa ich cesty znovu stretli, aspoň na chvíľku, aj kdeby to malo byť naposledy. Žiadneho z chlapcov, ktorí prišli po ňom, v živote neoslovila láska.
Chcel som ti povedať že mi je za tebou smutno... a že to zajtra bude horšie než dneska...
Kúzelnou paličkou odmávnuté, cesty stretnuté, derniéra odohraná. A ďalej? Ďalej už nič, nedomyslela to. Prianie splnené a ona je na tom ešte horšie než predtým, znie to skoro ako by sa nejakou trápne nešťastnou / nešťastne trápnou náhodou ocitla v absurdnej dráme. Nervózne prechádzala po byte sem a tam a neprestávala po očku sledovať telefón. Zbytočne. Šalela z toho. Po štyroch hodinách a päťdesiatich minútach nepretržitých pokusov o vysielanie telepatických správ, po dvadsiatich vyfajčených cigaretách a po približne rovnakom počte kusov umytého riadu to vzdala. Po pamäti vyťukala deväť blbých čísel, ktoré jej dva dni dozadu takmer privodili srdečný kolaps, keď sa sprevádzané ospalou melódiou objavili na blikajúcom displeji vrniaceho telefónu, a ticho vyčkávala.
"Áno, " ozve sa tlmený hlas sfarbený do sametovo čierna, z ktorého sa vždycky roztápala ako jahodové korneto na slnku.
"Čau... Neruším ťa od nejakej extrémne duchaplnej činnosti? " usmeje sa priškrtene.
"Vlastne ani nie. Ako sa máš? "
"Príma, dík za opýtanie. Počúvaj, robíš niečo večer? "
"No... Vracia sa Ema, idem jej naproti na letisko."
"Jasne, " buchne imaginárne hlavou o stenu a snaží sa nevnímať mžiky pred očami. Korneto znovuzmrazené asi tak v jednej pikosekunde. "No nič..."
"Počkaj..."
"Čakám." Lenže na čo? Na zázrak? Na ďalšie splnene prianie...?
"Premýšľal som nad tým, čo sa stalo..."
Ja nerobím posledných štyridsaťosem hodín nič iné, chcelo sa jej podotknúť len tak, aby reč nestála. "A k čomu si dospel? " drží stále vyrovnaný tón hlasu, napriek tomu že tlkot jej srdca zosilil natoľko, že nechýbalo moc, aby bol počuť na druhom konci drôtu.
"Bolo to moc pekné."
Rozkladáš ma na náhradne diely...
Pomaly padala do mdlôb a premietala, či ho s tým oboznámiť, alebo ho nechať, aby si náhle ticho z jej strany vyložil po svojom.
"Mmmm, " pritaká neurčite, drží sa pritom hrany dverí a opatrne sa zosúva na zem. Lúče svetla lenivo prenikajú skrz zelené žalúzie do miestnosti, hladia ju po tvári a rozmazávajú tak trblietavé kryštáliky soli.
Nič nekončí, nič nezačína, neplač, život je taký...
"Som rád, že sme boli spolu. Na druhú stranu z toho mám... blbý pocit... kvôli nej."
Nevýhoda úletov so zadanými chlapmi, napadne ju. Otravujú potom so zlým svedomím.
"Mne je to jasné. Nemusíš mi nič vysvetľovať, vážne nie." Naraz bola zase ona tá podvedená a blbo odkopnutá, druhý breh mizol kdesi za obzorom.
"Nechcem ťa naštvať."
"Neštveš ma."
"A tiež nechcem, aby to vyzeralo, že..."
"Nijak to nevyzerá, " ukľudňuje ho. Ona jeho. V tej dráme sa neocitla náhodou - celý život je totiž len absurdná hra. S absurdným scenárom a ešte absurdnejším dejom, o postavách nehovoriac.
"Prepáč."
Šepkáš prázdne slová, čo zabíjajú...
"Nie je čo." Blá, blá... "Ahoj."
"Ahoj."
Zaklapla telefón a odovzdane ho odhodila za seba. Nevedela, že ním trafila malinkého zeleného pavúka a zabila tak svoje šťastie. Blbý deň, no.
Vymyslený príbeh
Komentuj
13 komentov k blogu
2
1)doplňte.
ne_____ arachno_____
sa šíri aeračne po celý ____
....................................
2.)pochopte
nalieham na klaudiu, aby mi detailne opisovala mimiku
....................................
3.) uhádnite
pripomenulo mi to rusa.
ale už si nevybavím,
ktorého presne. najmä
tá prvá časť zabúdam
.....................................
4.) zabudnite
takže som jej povedal, že ju nenávidím. skončili sme pri nanuku.
......................................
5.) vypíšte
roztopená ako jahodové korneto na slnku
ne_____ arachno_____
sa šíri aeračne po celý ____
....................................
2.)pochopte
nalieham na klaudiu, aby mi detailne opisovala mimiku
....................................
3.) uhádnite
pripomenulo mi to rusa.
ale už si nevybavím,
ktorého presne. najmä
tá prvá časť zabúdam
.....................................
4.) zabudnite
takže som jej povedal, že ju nenávidím. skončili sme pri nanuku.
......................................
5.) vypíšte
roztopená ako jahodové korneto na slnku
3
Je to v kategórii "Príbehy vymyslené" a pritom je to tak reálne napísané, že až Pri čítaní som sa cítil ako zelený pavúk, ktorý sa práve počas deja ocitol v izbe. Ale po poslednom odstavci som sa radšej preorientoval na muchu, dostať telefónom po hlave asi nie je príjemné A začínam sa strácať v tomto komente, takže ukončím toto trápenie a kliknem na "Pridaj koment"
7
Mám pocit, že by som dokázal prečítať celú knihu, v ktorej by vystupovali vyššie uvedené postavy. Som bez slov.
9
krasne Taketo tvoje veci mam radsej ako basne, ale to je subjektivne
12
Dve zeny v zivote jedneho muza... minulost a pritomnost... Presne moja situacia, lenze ja som sa zatial este vedel ovladat, a nechal minulost minulostou... ale kvoli pritomnosti mi to je luto - ze vobec myslim na mynulost, aj ked pritomnost je taka nadherna...
Napíš svoj komentár
Ináč, zaujímavá téma, pretože sa podobá na môj stav