O KÚZELNOM DEDUŠKOVI

Dávno tomu, ale bolo už i, že boli také časy, keď ľudia verili na akési úklady čertovské a bludičky, proste na strašidlá. Báli sa, no jejej a ako sa báli. Báli sa tmy a báli sa hromu. A aj tak sa lúpilo, kradlo, podrezávalo ba i hrdúsilo. No a do tých dôb patrí i hrdina tejto pohnutej histórie, princ Karolko. Vracal sa práve zo severu kniežactva, kde slávnostné otváral nový most. Rozhodil nejaké drobné chudine a absolvoval obvyklé interwiev s kronikármi. Cestou činil dobro. Nie snáď preto, že by bolo pred voľbami, ale že to v tých požehnaných časoch s morom a bez televízie bolo súčasťou bontónu. Teraz už bol na výpadovke zo Snežného mesta. "Ak to nebude na pätnástom kilometri upchaté, za dve hodinky som doma," pomyslel si princ a popohnal koňa. Teda až sem je to história. A slovami: "Na tridsiatom kúzelný deduško," už začína povesť.

Princ sa viezol (podľa prevažného názoru historikov, ale doložené to nie je) a okolo neho sa mihali stromy. Na desiatom kilometri bola námraza, na dvadsiatom námraza a hmla, na tridsiatom kúzelný deduško a námraza a hmla. Kôň šiel do šmyku a všetko sa točilo a potom gúľalo a keď sa svet zastavil, bol značne šišatý. Kôň bol na odpis. Keď sa z neho princ vyprostil, rovno ho zakopali. "Je to ale bláznovstvo konať dobro na hlavných ťahoch, deduško." Princ by bol užil slová oveľa výstižnejšie, ale že Kúzelný deduško je spolu s rodinou pilierom každej monarchie doby vtedy aktuálnej, nechal vetné kvetnatosti driemať.

Ded v pracovnom zablšenom hubertuse otváral patentným kľúčom prepychový zámoček. Za to, že mu princ dovliekol otep s raždím až sem, si mohol podľa vyhlášky 5 Kráľovského vestníka (O štatúte a činnosti Kúzelného deduška) niečo priať. "Chcelo by to Nového koňa." Ded zašermoval rukami ako by štrikoval, prehodil niečo španielsky a pred princom stál slušný kôň. "Dík, Dedo," zahlaholil princ a vyšvihol sa do sedla. "Vezmi si princ ešte tento mocný dar." Princ prebral oblý predmet. "Á, pomaranč na cestu, dík Dedo!" "No nie je to tak celkom …" "Kde si ho tu vzal?" skočil mu princ do reči. "Vyrobil som to, aby…" "Výroba pomarančov, no pokrok," zasnil sa princ a mal sa k odchodu. "Počkaj, nepovedal som ti ako sa to používa. Zmačkneš stopku a….." "Samozrejme, to viem, a teraz ma nezdržuj už tak idem neskoro." Ale veličenstvo, pozor na…," volal za odchádzajúcim šľachticom. "Neboj budem jazdiť pomaly!" húkol cez rameno princ a zmizol za zatáčkou. A ďalej je to už zase história.

Kráľovská pátracia skupina po rozsiahlych výsluchoch zistila, že princ zmizol medzi Snežným mestom a štyridsiatym kilometrom cesty k metropole. Súvislosť s údajnou hromovou ranou petardózneho charakteru a štyrmi očadenými podkovami na tridsiatom šiestom kilometri nebola však nikdy vierohodne preukázaná.

 Napínavý príbeh

12 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu