Pre bulvárne denníky je to už dávno pradávno, čo v jednej takej, povedali by sme monarchii domáckeho typu, sa zašprajcovala princezná. "Nie a nie a nie a nevezmem," soptila, fňukala, bublala, nenávistne gúľala a špúlila, jen aby zabránila. On nevyzeral ako tento, nespieval ako tamten, nemal tetovanie ako onen a absencia piercingu ho činila k sobášu totálne nepoužiteľným. To sa vie, to kráľovskí otcovia nechápu. Od chápania dcér majú síce inštitúcie. Ale ani Odbor chápania kráľovských dcér s päťdesiatimi zamestnancami, napriek svojej horúčkovitej aktivite, nevyvinul dostatočné pochopenie. "Keď je okolo toho toľko náročných činností, bolo by treba prijať ešte aspoň päť ľudí Vaša Milosť."

Fňukanie, bublanie, gúľanie a špúlenie v mezonetovej izbičke najvyššej veže hradu zatiaľ kulminovalo. A potom sa princezná definitívne rozhodla, že prestane hovoriť. No to sa vie, to nie je moc originálne, ale funguje to. Bravo GR (Bravo Girl Royal!), čo je nepostrádateľný sprievodca každej dospievajúcej princeznej, to výslovne uvádza medzi desiatimi trikmi ako dosiahnuť svoje. Kúzelným náramkom z rovnakého časopisu si privodila nemotu a čakala.

Priebeh to vzalo opäť celkom neoriginálny. Kráľ vyhlásil tender a hlásili sa princovia. Podmienky tendra obvyklou administratívnou náhodou najlepšie splnil náš princ, čo nespieva ako tamten. Jedna z podmienok bola mimochodom, nevyzerať ako tento a nemať tetovanie ako onen. S princom spísali kontrakt, že ak vyslobodí v určenej lehote a ak neprekročí rozpočet, dostane pol tohoto a pol tamtoho a princeznú celú. Ovšem ak nesplní podmienky bude sťatý.

Princ, čo nespieva ako tamten, sa dobre pripravil. Prečítal si v knižnici zdroje informácií, z ktorých taká princezná môže čerpať. Prečítal aj desať najlepších tipov, požičal si kúzelný náramok a vyrazil do veže. Vedel, že to dokáže. Čítal to v knihe amerického autora Dokážem všetko, hovorili mu to v televíznych seriáloch a úplne ho v tom utvrdili jeho radcovia. Plácali ho po ramenách, dvíhali palce, mrkali naň pravými očami, oberali mu z šiat smietky a peli, že je najlepší, potom ho postrčili do izbičky princeznej.

Princ, čo stále nevypadal ako ten, vyzval princeznú, aby prehovorila. Nič. Mávol náramkom. Nič. Znovu vyzval. Nič. Mávol. Nič. Vyzval. Nič. Prečítal znovu návod k náramku, zohnal iný, zohnal ďalších dvadsať, máchal jedným, dvomi, všetkými, kombináciami farieb, vyzýval pri mávnutí, po mávnutí, raz, dvakrát, desaťkrát potichu aj nahlas ...stále nič. Ticho.

Princezná to všetko sledovala zamyslene a vyzerala trochu prekvapená. Kráľ, ktorý práve vošiel, aby upozornil na koniec vyslobodzovacej lehoty, bol však prekvapený oveľa viac. Ak by to bolo vo filme, pustil by presýpacie hodiny na dlaždice. V skutočnosti mu len spadla sánka (nie však na dlaždice), keď sledoval princa, volajúceho: "Prehovor, prehovor," ako krauluje s dvadsiatimi náramkami po miestnosti. Princezná sa na kráľa medovo usmiala a pokrčila ramenami. Kráľ pochopil.

A tak vtedy nebol sťatý len princ (hoci sa kráľovi zdalo, že princ vyzerá teraz oveľa viac ako tamten), ale sťali sa s kráľom obaja.

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
17shano  14. 12. 2008 15:14
Skvelý blog !

Nie som princ a už vôbec nespievam ako tamten, takže na náramky neverím Treba na to ísť inak ...
 fotka
seagull1  14. 12. 2008 20:08
hehe... tak tomuto hovorím moderná rozprávka bravó girl ! len tak ďalej, ja to vidím na to, že raz vydáš knihu rozprávok, s ktorou vopcháš aj Harryho Pottera s Rowlingovou do vrecka
 fotka
petrosant  14. 12. 2008 22:15
Aký krásny happy end. Len čo sa stalo s princeznou?
 fotka
dudri  15. 12. 2008 16:45
Jop, aj mne princezná straší vo veži...Ja sa ale musím pochváliť, že spievam tak ako Sámer Issa!
 fotka
blackline  15. 12. 2008 19:44
Koniec ma nečakane dostal... u mna an
 fotka
finwaell  16. 12. 2008 01:24
Aké pravdivé.



Sequel:



Princezná objaví čaro internetu kde si môže nakombinovať vlastnosti ideálneho princa podľa vlastnej fantázie. Nikto ju nevidí aj keď si myslia že ju vidia, takže je to len na ich fantázií a každý z nich si myslí že on je tamten aj keď je to princeznej v skutočnosti jedno a len sa baví. Paranoidnému princovi (rozchodil opicu) to však nedá a má svoje pochybnosti aj napriek mnohým virtuálnym uisteniam. Považuje to za nefér aj keď určite spieva lepšie ako ten čo si myslí že spieva ako tamten a to práve preto lebo si o sebe nemyslí že spieva lepšie než hocikto iný. Tu sa otvára prietor pre nekonečné nadväzujúce časti čo v konečnom dôsledku telenovelizuje celý príbeh, sledovanosť opadne a do pol roka sa nad rozprávkou zavrú kinematografické (či vydavateľské?) vody. A možno aj nie. Možno vždy ďalší a ďalší princovia prepadnú "čaru" virtuálnej princeznej. Ešte dobre že si paranoidný princ uložil a nahral niektoré rozhovory a v katastrofe deja (v peripetií by bolo moc skoro no nie?) ich ukáže jej otcovi čím preukáže jej výrečnosť a dostane pol princeznej, celú konštitučnú monarchiu a dôchodkové poistenie do druhého piliera ako bonus. Nakoniec všetci spíšu predmanželskú zmluvu a blogujú šťastne až do vypnutia prúdu.



 fotka
whitelilit  17. 12. 2008 15:46
lool..ok tomu koncu som nepochopila..proc sa stali obaja? alebo precitam este raz a dojde mi

inak absolutne perfektny blog davam ti za pet
 fotka
mensrea  10. 1. 2009 14:04
Heh ako moj stary otec s tym druhym len pri inej prilezitosti
Napíš svoj komentár