O troch bratoch / alebo krucinál! /

Cez päť polí od mesta Bystrice, pri lese, trochu na kopčeka, rozkladajú sa Hory Brezové. Tam v dome kováča Hammera narodili sa jedného piatku trojčatá. Udalosť táto veliká spôsobila v kováčni mnoho radosti, aj keď trochu skalenej tým, že to bolo už po tretí raz. Hammerovi synovia rástli ako z vody, súc zo silného rodu kováčskeho a než sa u Hammerovcov rozkukali, bolo im dvadsať jarí. A že mali u kováčov už predtým veľa detí a mnoho kobýl v okolí sa ešte bosých po svete motalo, nebolo toľko času, aby riadnej výchovy mohlo sa im dostať. Ján, Peter a Ondrej boli síce dobrí chlapci, ale jeden každý nosil vo svojom srdci jednu charakterovú vadu. Tak pozrite sa napríklad na Jána, práce sa chytiť vie ako málokto, ale prísť včas ho nikdy nikto nevidel. Už pri pôrode s tým boli problémy a na svoj pohreb sa vôbec prísť neuráčil. Alebo Peter, dochvíľny, to nemôžeme povedať, ale tvrdohlavý. Pri pôrode sa mu to vyplatilo, keď vykĺzol babe z rúk a na pohreb to vplyv nemalo, ale medzi týmito dvoma udalosťami bol zdrojom kadejakej patálie. Ondríka mohol mať každý rád, bol to srandista a smejo. Len nepoznal mieru. Keď sedliakovi Gaštanovi nafarbil koňa na zeleno, všetci sa smiali na celé kolo, len Gaštan zazeral ako bukvica. Ale keď sa ani po týždni pod svinibrodským sajrajtom grošák neobjavoval, prepadal Gaštan depresiám a paranoi a ľudia sa mu vyhýbali, aby ich snáď nepristihol, že sa potajme pochechtávajú. Tiež v krčme zavládlo hrobové vážno. A práve toho dňa sa bratia rozhodli, že pôjdu do sveta. K večeru zbalili uzlíky, aby mohli ráno vyraziť s rozodnením.

Bude prča! Asi toto pomyslel si Ondro, keď vyrazil potajme ešte v noci, aby poprehadzoval značky na rozcestníku. Nebolo vidieť zbla. Keď potom ráno vyrazili (to už boli všetky zbla zase vidieť) hovorí Janík: "Chlapci, ja si len niečo zariadim v Podlesí a zídeme sa na poludnie pri prievoze, hej? " Načo zmizol v lese. Zvyšná dvojica nakoniec dorazila k rozcestníku, kde sa cesta rozchádza na 3 smery. K prievozu, k lomu a do Županovíc. Ondráš, ktorý smerovky v naprostej tme prehádzal si bol istý len tým, že k prievozu sa nejde vľavo pretože tam šípka v tej chvíli ukazovala. "Vľavo, " rozhodol Peter. Chvíľu sa o to preli, ale že sa s Peťom jakživ pohnúť nedalo, nebolo zbytia a šlo sa vľavo. "Tak a teraz som sa nachytal na vlastný fór, " pochechtával sa Ondro v duchu.

Lesom voňali huby, chvel sa vzduch, bratia zavierajúc oči nasávali letnú atmosféru a cesta prášila a kľukatila sa k lomu. Ešte nejakú dobu potom viseli svorne na borovicovom koreni a keby ten, na ktorého sa čaká, nebol Jano, mohla to byť celkom pekná rozprávka.

 Vymyslený príbeh

12 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu