Odchádzala som

Odchádzala som z práce a na križovatke ma zrazilo auto.

Odchádzala som z práce, stretla som kolegyňu a vyšli sme spolu z budovy. Potom sme sa rozlúčili. Nasadila som si slúchadlá a prepočula blížiace sa auto. Na križovatke ma zrazilo auto.

Odchádzala som z práce. Stačilo povedať kolegyni ešte o slovo naviac, stačilo zakopnúť o prah dverí, stačilo aby spadlo pero na zem. Namiesto pera sa teraz po ceste váľam ja. Čo tomu povedia naši? A komu mám zavolať najskôr? Mám vhodnú spodnú bielizeň? Čo keby ma odviezli do nemocnice, keď ma na križovatke zrazilo auto. Chcela som ešte posadiť muškáty na balkón.

Odchádzala som z práce. Bolo už neskoro. Vo dverách som stretla kolegyňu. Bývala mladou slečnou a teraz je pani, hoci sa ešte nevydala. navonok pôsobí dospelejšie, možno je to tým novým účesom, nikdy som jej to nepovedala. Na rohu budovy sme sa rozlúčili, chcela som byť sama. Vsadila som si do uší štuplíky slúchadiel a vpustila do tenkých čiernych žiliek hudobnú krv. Bola som myšlienkami ďaleko pod kopcom na druhej strane rieky, keď som vstúpila na prechod. Biela, asfalt, biela, asfalt, biela felícia. V zákrute ma zrazilo auto.

Odchádzala som z práce a napriek tomu naraz ležím na vozovke. Bol krásny deň, slnečný, už voňajúci jarným vzduchom. Počúvala som hudbu, ktorá hrala zo slúchadla v pravom uchu, z druhej tepny krvácali zvuky klavíra na čiernobiely svet. Okolo druhého štuplíka sladol love song. Skúšala som si predstaviť, aký ťažký život majú automechanici a aký ťažký je podvozok automobilu. Ležala som na boku a prstom maľovala na asfaltové plátno červeným tušom.

Odchádzala som z práce. Mala som ísť na električku a ísť čo najrýchlejšie domov. Chcela som byť sama, chcela som sa prejsť cez park, chcela som byť nerušená. Potrebovala som si urovnať svet, keď mi ho automobil po druhý raz v ten istý deň rozbil. Ležala som na ceste a okolo mňa sa zhlukol dav ľudí, ako dužina okolo kôstky. Všetci tí zvedaví čumilovia sa prišli pozrieť, čo sa stalo. Dotýkali sa ma, kládli mi otázky, starali sa a telefonovali, náruživo debatovali a ja som chcela byť sama a túlať sa pod pučiacimi gaštanami. Namiesto toho ma zrazilo na križovatke auto.

Odchádzala som z práce. Šla som do parku, je to moja strecha sveta, vysoko nad mestom, chcela som sa vykričať z celého dňa a vrátiť sa domov poloprázdna. potom ma ale na križovatke zrazilo auto, koľkokrát už som tou zatáčkou prechádzala pozdĺž PR agentúry, čistiarne odevov a pohrebnej služby? (Je v tom poradí nejaká symbolika?) Ležala som na zemi, po pravej ruke chladol motor felície, na druhej strane skryl sa stud za dopravnú značku. Bolo už neskoro k večeru, slnko naťahovalo svoje tiene na škripec a v diaľke sa rozoznel zvuk sirény. Vedela som, že ju neprekričím.

Vstala som a odišla preč, do iného sveta.

 Blog

50 0 0 0 0

Komentuj

17 komentov k blogu