Prsty do atramentu ponorené zvábené vôňou žieravín súmrak Slnka k pádu ženie prelomiť nočnú mieru vín a opojená do stratena kde dotykom svetlo mizne prekrehlá ako zmrzlá pena závidím hviezdam podobizne keď v paralýze dolu civia na verše vryté do tela snáď čepele prstov nezhrdzavia keď píšem kam som nesmela. Blog 24 0 0 0 0 Komentuj