v hrudi spiacich krajín
zriem modré nebo zrieť v jeho slovách
a že sa pomaličky stmieva
v doteraz nevyrčený závrat
ešte som tu onemelá
a nebezpečne blízko
radosti z pádu
búrkové vody kropaj celá
nezastaviteľná hlučná plná
a
súca
stále na pokraji priznania
že sa ti iba zdám
láska
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
lelia
15. 8.augusta 2010 20:37
nepis o mojej piatkovej noci
2
prekrásne ... naozaj ... ale idem si dať radšej rýchlo studenú sprchu ... zasiahlo
Napíš svoj komentár