Keď je to tá stá (ne)zmyselnosť, chcelo by to nejaký originálny darček. Najoriginálnejšie by asi bolo, keby som prestala písať. Poznáte to, v najlepšom sa má prestať (alebo v najhoršom zostať? Teraz neviem). Tým sa ale neriadim. Ja si chcem vychutnať svoj pád až na dno, aby som sen potom mohla zase (p)odraziť. Už raz som písala, že nemôžem uveriť tomu, koľko blbín som už napísala. Zároveň ale stále platí, že je príjemné za sebou vidieť toľko práce. A hlúposti budem písať ďalej, pretože som otvorený človek…
Po 7 – 13 14 - 21
Ut 7 – 13 14 - 21
St 7 – 13 14 - 21
Št 7 – 13 14 - 21
PIA ----------------
So ------- 14 - 21
Ne 9 – 13 --------
Musím sa však priznať, že som nechcela robiť tie (s)právne veci od malička, kedysi som túžila stať sa umelkyňou. Dokonca som vytvorila aj svoj vlastný štýl „Liluart“, bohužiaľ som zostala nepochopená. Nepochopenie mojej geniality začalo tým, že na hodine výtvarnej výchovy nám pani učiteľka kázala namaľovať svoju izbu a ja som sa spýtala, či by som ju nemohla radšej vytapetovať. Takže nieto divu, že po mojej nasledujúcej otázke či by zo mňa mohla byť umelkyňa Pozrela na mňa svojím typickým kúzelným pohľadom a povedala: „Nie“. Tým tiež skončili moje výtvarno-umelecké ambície. Niektoré moje diela sa však dochovali dodnes a vy tak teraz máte jedinečnú možnosť znovu /prvá bola pri ročnom výročí mojej prítomnosti na Birdzi/ sa stretnúť s Liluartom.
Táto maľba sa nazýva Nepodarená večera a pochádza z môjho ranného obdobia. V tej dobe som bola totiž celkom často ranená. Hodiny na stene sú poctou S. Dalímu, paródia na Monu Lisu má vyjadrovať moje znechutenie z dekadentného spôsobu života žiaka 1. triedy.
Táto kresba je z môjho meditačného obdobia. V tej dobe som bola natoľko okúzlená medvedíkom Pú, že som neustále jedla med. Dodnes je mi záhadou, prečo som vtedy nakreslila práve túto kresbu.
Dnešnú (ne)zmyselnosť chápu len dvaja ľudia. Len je podivné, že ani jedným z nich nie som ja. A teraz si myslím, že ju nechápu ani tí dvaja, a to sú na rozdiel odo mňa dvaja. Ja som len jedna. Jedna, ktorá vždy hovorí pravdu, ktorá občas preháňa, občas domýšľa, no a niekedy proste vymýšľa. Aké prosté, písať po sté…
Pseudoblog
Komentuj
8 komentov k blogu
2
naozaj krásny blog... nenájde sa tu toľko kreatívnych ľudí tak som rada, že občas narazím na niečo čitateľne a zaujímavo napísané.
normálne že jééééj...
normálne že jééééj...
3
Tak gratulujem ku tvojej stovke, ktorú si dosiahla v takom mladom veku Otváram detské šampanské a pripíjam na to Len tak ďalej
PS: Liluart 4ever
PS: Liluart 4ever
4
oo,to ja mám iný problém. možno by som aj bola svetoznáma maliarka, ale v škôlke mi spôsobili traumu tým, že sa mi všetci (áno, aj učitelky!) smiali, že neviem držať štetec.
pche!
pche!
5
Slecna lilu, nadalej zotrvam vasnivim citatelom sledovatelom a fanusikom
Napíš svoj komentár
... a píš ďalej, k tisícke ti upečiem tortu... môže byť čokoládová?