Poeticky (ne)chápavá

Zaujímalo by ma, či v mojich (ne)múdrach čítate len blbosti, alebo v nich nachádzate i nejaké skryté významy, zmysly a nezmysly. Je totiž pravda, že ja nepíšem moc systematicky, a ani moc tematicky, v skutočnosti skôr len chaoticky. Takže by som rada vedela, koľko toho chápete. Chápete?

Poznáte ten pocit, keď sa ocitnete niekde, kde nepatríte? Napríklad na pánskom záchode (poprípade dámskom) alebo v obchode s použitými náhradnými dielmi do traktorov (poprípade… ma ekvivalent pre chalanov nenapadá). Ja som taký pocit zažila jeden víkend na festivale tvorivého písania, a to nielen kvôli tomu, že som na workshope o písaní denníčka bola medzi samými babami (dosť veľký nezvyk). Zistila som, že nedokážem napísať nič prekrásne poetické. Takže miesto, aby som písala, že „moja duša je krivá jak vetvy stromu“ (môžu sa aj kymácať vo vetre), píšem o neúspešnom autorovi kuchárskych kníh, miesto romantickej drámy o osudoch emigrantov, píšem o korešpondenčnom vzťahu medzi obdivovateľom K. Gottwalda a slovenským pastierikom ovcí. A nakoniec došlo i na toho môjho tučniaka. Tak som aspoň rozšírila okruh ľudí, ktorí si o mne myslia, že som pako. Festivalček bol zábavný, len ma trochu mrzí, že šli vždy dva workshopy naraz. Nech už totiž patrím do akejkoľvek skupiny, viem, že tá druhá si užíva viac.

Spomínate si na moju nedokončenú rozprávku o princeznej, ktorá bola napoly ťava (pozdĺžne) a princovi žijúcom v drahom skákacom hrade? Konečne som ju dokončila.

Jedného dňa pristane na hlave skákajúceho princa slávik a zapeje pieseň o krásnej, bohatej a začarovanej princeznej. Keď slávik dospieva, klofne princa do nosa a odletí. Princ sa okúzlený vydáva na cestu, na ktorej zažíva mnohé dobrodružstvá. Napríklad zobudí strašlivého draka. Ten však princa prosí o to, aby mohol spať ešte ďalších sto rokov. Keď princ po prvý raz uvidí princeznú - ťavu, tak po jej otcovi žiada kráľovstvo a polovicu princeznej. Nakoniec je kliatba nejakým absurdným spôsobom zrušená a princ s princeznou žijú šťastne až do rozvodu.

Pointu nechápem, a keď sa snažím s niekým poradiť – dať hlavy dohromady – ozve sa len duté ťuknutie. Tak to je zatiaľ všetko, pretože ma trochu bolí hlava (radila som sa s viacerými ľuďmi), len by som bola rada, kdeby sa tu objavil nejaký prekrásne poetický komentár, alebo aspoň nejaká vyhrážka či odsúdenie k životu.

 Pseudoblog

14 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu