______________________________________________________________________
Necítila bolesť. Vlastne jej bolo celkom fajn. Ako keby v najväčšej horúčave chodila bosými nohami po studených dlaždiciach. Ako keby si nechávala rozpúštať štvorček čokolády na jazyku alebo ako keby hladila mačiatko, ktoré jej zaspalo v náručí. Nevnímala. Mala zatvorené oči a usmievala sa. V myšlienkach sa k nemu naposledy pritúlila, nechala sa pobozkať na pery a potom ho zhodila zo skaly. Pozorovala, ako padá. Ako sa jej pomaly vzďaľuje, v očiach des, v tvári výraz prasaťa po prvej rane. Prekvapilo ho, že necíti bolesť, keď dopadol. Vlastne mu bolo fajn. Ako keby v najväčšej horúčave chodil bosými nohami po studených dlaždiciach.
Komu by ste zavolali? Čo by ste povedali? A na čo čakáte...? Čítala tie slová stále dookola, pokiaľ ich nevedela naspamäť, a potom si ich celú dobu potichu opakovala. Komu by ste zavolali? Čo by ste povedali? Obracala mobil v ruke. Čo by ste povedali? A na čo čakáte? A na čo čakáte? Zišla šípkou v telefónnom zozname na jeho meno. A na čo čakáte?
"Tereza? " Prekvapený hlas.
Na druhej strane ticho. Chvíľku. "Ahoj."
"Potrebuješ niečo? "
"Áno... Chcela som ti povedať, že ma hrozne mrzí, ako som sa chovala..."
Odmlka. "Je to viac ako pol roka."
"Ja viem." Odmlka.
"Ešte niečo? "
"Áno."
"Čo? "
"Milujem ťa."
Odmlka. "Tereza... Čo to má sakra znamenať? "
"Len chcem, aby si to vedel. Ahoj."
"A teraz čo? ! Teraz mi to ako položíš? "
"Asi hej."
"Skvelé."
Odmlka.
"Ešte niečo? "
"Už nič."
Zasmial sa. Ironicky. Nešťastne. "Ty sa na mňa vykašleš, potom o tebe pol roka nepočujem, neviem či vôbec žiješ, a potom mi zavoláš, povieš mi toto a zase mi zmizneš zo života? "
"Hrozne ma to... všetko mrzí..." Plakala. Zavesila.
Hodil na sebe bundu, vzal kľúče od auta a vyrazil. Než bude neskoro. Červenú na semafore ignoroval. Možno nemal... A možno to tak bolo lepšie.
Vymyslený príbeh
Komentuj
8 komentov k blogu
1
jaro1991
31. 3.marca 2009 18:28
Na pravdu nikdy nieje neskoro... no co ak je praveze este priliz skoro?
2
Veľmi pekne napísané. Silné. No Tereza mi tu ale pripadá veľmi bezcitná...to sa nerobí .
3
tak tento blog ma velmi potesil, dakujem ...take mile, prijemne citanie
4
ajéje. toto mi pripomína naše (nie naše) rozlúčky na icq..v podstate celé konverzačky
Napíš svoj komentár