Je a nie je to tak dávno, čo som riešila otázku, prečo majú niektorí muži (napríklad bývalí) tendenciu uvedomovať si niektoré veci (napríklad to, že nás chcú naspäť), až keď je príliš neskoro? Dneska pri Kill Bill songu, kde sa spieva niečo ako "it"s too late to say you"re sorry" som si ale uvedomila jednu zásadnú vec. Ako spoznáme, kedy je skutočne príliš neskoro? (Tak a teraz som si pripadala úplne ako Carrie, skoro som cítila, ako kamera zaostruje na túto vetu a ja píšem vrcholný záverečný otáznik.) Hovorí sa predsa, že nikdy, ale niekedy hej (to hovorím ja). A keď máme pocit, že je na všetko neskoro, je skutočne neskoro? Alebo je to len klam a v skutočnosti je presne ta pravá chvíľa a vôbec nie neskoro, napriek tomu že nám to neskoro pripadá? Alebo je neskoro teraz a ja mám ísť radšej do postele? Dík za odpoveď. Uvidíme sa ráno, no dobre na obed, skôr nevstanem
Prečo sa nad tým zamýšľaš? Neskoro nie je, pokiaľ máš ešte šancu....
A je pravda, že muži si možno niektoré veci uvedomujú neskoro. Teda u mňa to platí tiež. Veď len nedávno som písal bývalej (po roku a pol!), niečo v tom zmysle že by som ju chcel nazad ... jasné, že ma poslala do prdele Ale ja, pako, som si stále myslel, že nie je neskoro...
neznasam ak sa byvali cpu naspat. to je muzska jesitnost z vacsej miery aj tak. posles ho a on proste nevie prezut to ze uz ta nema. a ze to nebol on kto ta poslal het. a odpoved na otazku kedy je too late? netusim. idem si aj ja totiz pospat
Súhlasím, my chlapi to berieme úplne ináč. Záleží to od rôznych okolností. Jednú bývalú by som napríklad naspäť nechcel, druhú možno áno. Je to asi aj tým, že chlap je ten, čo ponúka lásku a dievča je to, čo ju by ju malo ako prijímať.
Lenže ponúkať sa patrí len jednej a prijíma sa ľahko od viacerých...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.