TRAMTARARÁ!

Len si tak sedím na stolci a premýšľam nad tým, tým a tiež tým. Pekné, moc pekné - ráno sa blíži. Zase zamračené, hmla, že by si ju loveckým tesákom nerozohnal, z mrakov furt padá tá mokrá hrôza ( ktorá mi vlastne vôbec, na rozdiel od iných hrôz tu na zemi, nevadí ) a potom je tu tiež to Slnko, čo schováva sa pod maminkinou sukňou a nevylezie a nevylezie.

Ale dosť už o tom. Som príliš otrávená na premýšľanie o čomkoľvek. Otravuje ma aj byť otrávená. Otravuje ma samotná existencia vesmíru. Jeho lenivá jasnozrivosť a nadhľad s ktorým nám poukazuje na naše miesto. JA TU BUDEM VEČNE, ale ty v piatok trinásteho zomrieš. Budeš mať pohreb. Potom bude pohrebná hostina, ale to už ti bude všetko jedno. Pretože, potom UŽ NIE JE NIČ. A hovor si, čo chceš. Frfli, argumentuj, hádaj sa - nič nepomôže, nič na tom nezmeníš.

DEMOKRACIA? Nebuď naivný. To je len slovíčko bez významu. Pláštik na zakrytie miliónov zhovadilostí. Čo sa nedívaš okolo seba? Nikdy si sa nepozrel do bush(e) sveta? Skús si teda aspoň čas od času zložiť ružové brýlky a pozrieť pravde do očí. Pravda, šedý zákal halí jej oko jedno, druhé škúli. Krásavica to vskutku nie je, ale stále je to PRAVDA. Čo dodať? Snáď len .... TRAMTARARÁ!



Pozn. Občas mám aj ja svoje dni ...

 Pseudoblog

15 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu