Pred časom som sa rozhodla pustiť do veľkého jesenného upratovania. V podstate sa ale jedná o premeškané veľké jarné upratovanie. Poznáte to, ročné obdobia až sa príliš rýchlo striedajú. Niekedy mám až pocit, že sa len tak mihajú. A naviac veľké upratovanie je často aj vleklé. Ono nie je problém všetko niekam zahádzať, ale to nie je riešenie. Chce to zodpovednejší prístup. Ja k tomu pristupujem tak „zodpovedne“, že sa z jesenného upratovania stalo upratovanie zimné, ktoré pozvoľne prešlo v upratovanie vianočné. Snáď mi s ním niekto pomôže. No, celkom by mi pomohlo, keby existovalo niečo ako „kuchynská linka dôvery“…

Je to jedna pohroma za druhou. Samá kalamita. Nedávno snehová, teraz moja upratovacia, stále sme vo víre vírov, občas sa objaví nejaká tá víchrica, orkán, či hurikán. To aby človek skutočne nevychádzal. Z údivu a ani z neuprataného domu. Všade samé nebezpečia. No a všimli ste si niekedy, že týmto pohromám dávajú mená? Orkán Kirill, Hurikán Sandra. Len by ma zaujímalo, prečo sa nepomenovávajú aj ďalšie katastrofy (napríklad povodeň Veronika, požiar Miro, epidémia Romana). Hoci neviem, či by pre mňa bolo lepšie, že mi dom zrúcalo zemetrasenie Róbert (Nešťastie s ľudskou tvárou?), nebo nejaký ten anonymný živel…

Naspäť k upratovaniu. Strašne nerada vyhadzujem staré veci (mohli by sme viesť konverzáciu o mojich starých converskách). Moje upratovanie prebieha často tak, že čo najviac triedim, aby som toho musela čo najmenej vyhodiť. Človek sa niekedy diví, koľko zbytočností už nazhromaždil. Miesta je málo, ale spomienok veľa. Naviac sú teraz celkom in najrôznejšie retrovlny. A ja sa spolieham na to, že neexistuje nič, čo by sa nemohlo vrátiť. Dokonca neexistuje nič, čo by sa nemalo vrátiť. Na všetko raz dôjde. Teraz možno vyzerám smiešne, ale raz sa dočkám chvíle, kedy mi budú ostatní závidieť. Vlastne som teraz tak moc in, až som before. Takže ďalej schovávam najrôznejšie veci, občas aj oblečenie a čakám na nejakú tú retrovlnu. V prípade oblečenia aj retrobavlnu…

A prečo vlastne dnes píšem (ne)zmyselnosť o upratovaní? Upratovanie má totiž veľmi pozitívny vplyv na naše duševné zdravie. Všimli ste si niekedy, ako znovuuprataný životný priestor dodá kľudu nášmu bytiu? Možno, že si človek urovnaním vecí v byte, urovná aj veci v bytí. No, už vám v mysli nebudem robiť neporiadok a radšej sa pracem upratovať.

 Blog
Komentuj
 fotka
tigriik89  16. 12. 2009 12:10
jj presne..jesenne ci jarne upratovanie by nemalo byt len v byte alebo v dome ale aj vo vnutri cloveka teda v dusi..inak velmi pekne napisane
 fotka
idea  16. 12. 2009 12:13
ja si prave upratujem (a nielen izbu)
 fotka
shelia  16. 12. 2009 13:10
mne upratovanie pomáha nielen vyčistiť byt, ale hlavne vyčistí hlavu
 fotka
17shano  16. 12. 2009 14:23
Screenshot






Vydrž, ona príde
 fotka
kemuro  16. 12. 2009 14:28
zima.

odjakživa mi chutila

vivaldiho zima
 fotka
elwinko  16. 12. 2009 15:14
čakám Ťa u mňa keď Ti to tak dobre ide
 fotka
nemysliacitvor  16. 12. 2009 16:11
Bolo to pekné.
 fotka
bluepanter  16. 12. 2009 19:05
Na tom upratovaní fakt niečo môže byť. Dnes som sa dostal k 12 radám ako si zorganizovať lepšie život a bolo tam upratovanie aspoň 15 minút denne .



p.s.cool modrý dizajn
 fotka
drusilladayerova  16. 12. 2009 20:02
@kemuro súhlas!asi si to pustím keď tak pekne sneží...Vivaldi bol ďábel



aj ja si stále niečo odkladám a každý rok je toho viac a viac..., minule som našla papierik zo šiesteho ročníka, ktorý som vytlačila u mamky v robote(ešte sme nemali počítač) a boli na ňom "pravidlá spolusediacich" strašná blbosť...spolusediaceho Ondra som to prinútila podpísať...



ináč fajn článok
10 
 fotka
siss  17. 12. 2009 12:35
super blog vo veľa veciach som sa našla
11 
 fotka
hajzelodkosti  17. 12. 2009 12:41
@siss preto som tu ja aby som ti pomohol
12 
 fotka
siss  17. 12. 2009 13:36
@hajzelodkosti ja to zvládam aj sama keby som na to mala čas...
13 
 fotka
hajzelodkosti  17. 12. 2009 14:01
@siss a co keby som to spravil ja a tebe potom ostane cas na mna? 
Napíš svoj komentár