VECI ZBYTOČNÉ

Predstavte si, že od malička sníte o tom, že sa stanete lodným kapitánom a vzdáte to až vtedy, keď vám niekto vysvetlí, čo sú to žraloky. Taký človek potom nevie čo robiť, pretože je z toho všetkého strašne zmätený. Pokiaľ táto zmätenosť vydrží dlhšiu dobu, tak sa z nej stane status quo, ktorý tento človek bude stále a stále dodržovať, a to aj napriek tomu, že je napríklad ochotný raz za dva roky vymaľovať.

Ja v poslednej dobe prežívam niečo podobné, až na to, že viem čo chcem, viem ako to urobiť, ale bohužiaľ to nerobím. A najhoršie je, že neviem prečo? Najskôr som to zvádzala na to, že sa mi minuli papierové vreckovky, táto odpoveď ma však príliš neuspokojila. Potom som to existencionalisticky zvalila na ľudskú spoločnosť, ktorá bráni mojej slobode. To je však tiež blbosť, lebo taká spoločnosť, v ktorej je povolená možnosť pantomimického výstupu za zvukov gramofónovej platne alebo nápodoba bociana státím na jednej nohe, nemôže byť neslobodná. Nakoniec som prišla na to, že za to asi môže strata niektorých mojich zmyslov, presnejšie povedané strata 9., 21. a 35. zmyslu. Na druhej strane sa prejavili i dva nové zmysly – vďaka jednému uhádnem kartu, ktorú si myslí mrož, vďaka druhému spoznám na prvý pohľad človeka, ktorý neje pažítku.

Dneska som chcela napísať niečo normálneho, ale na to v poslednej dobe nemám silu. (Tak mi napadá koľko tej sily asi budem potrebovať. Dúfam, že zdvihnutie 20 kilo postačí.) Okrem chýbajúcej sily mám tiež problém so zmršťujúcim sa vesmírom ( niekto tu tvrdí, že sa rozpína? ), lebo mu väčšinou nestačím uhýbať. Keď k tomu pripočítam chýbajúce papierové vreckovky alebo to, že už zase nemôžem nájsť kľúče, tak mám pocit, že robím len veci zbytočné. Aj keď i tie sú niekedy prospešné!

 Pseudoblog

14 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu