ZáPLETKY

Občas niečo hľadáme a keď to potom dohľadáme, zhliadneme, že to za hľadanie ani nestálo. A to nás potom môže pekne nahlodať. Prečo toľko pravdivých tvrdení naraz? Pretože sa mi stalo niečo podobného, (samo)zrejme. Hľadala som nejaké filmy s Woody Allenom, ktoré som ešte nevidela, potom som ich videla a nakoniec si uvedomila, že by bolo lepšie, keby som ich nevidela. Nie, že by sa mi jeho filmy nepáčili, len ma strašne znervózňuje ten nervózny chlapík, čo v nich tak často hrá…

Kedysi som sa snažila nájsť nebo (s tebou … pardon, nechala som sa uniesť), dokonca aj pod posteľou, kde väčšinou nachádzam tie najzaujímavejšie veci (filmy s Woodym Allenom a tak), ale keď sa tak zamyslím nad svojím bytím, radšej by som mala hľadať peklo. To sa mi ale zdá ako zapeklitý problém. Pod posteľou nič, v skrini nič, s tatkom na ryby nemusím a Ordinácia v Ružovej záhrade sa cez prázdniny nevysiela. Takže zatiaľ nič, ale to by v tom bol čert, aby som to peklo raz nenašla…

Je zvláštne, že aj keď nerozprávame, môže to pôsobiť veľavravne. Nehovoriac o tom, že je to tak niekedy aj lepšie. V poslednej dobe sa mi totiž stáva, niekedy aj keď stojím, že nemôžem nájsť tie správne slová. Verím tomu, že tomu u mňa nemôžete veriť, ale je to tak. Je celkom jedno, či je to náhoda, alebo nehoda, každopádne sa to nehodí na človeka, ktorý dosahuje intelektuálneho potenciálu Medvedíka Pú. Nehodí sa to na mňa a len dúfam, že po mne nikto nič nehodí. To by sa mi teraz nehodilo, pretože by som k tomu asi nič nepovedala…

Všetky moje pletky, zápletky a hľadacie (ne)plechy mi zatiaľ vychádzajú, takže momentálne od nich neodchádzam. Chystám sa len zapadnúť. Dúfam, že nie prachom. Zatiaľ len do postele. Práve som zhliadla, že som dnes dohľadala… i dopísala (samo)zrejme… Teda už sa (o)pakujem…

 Pseudoblog

20 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu