Šla som. Električkou. A okolo sa ponáhľalo mesto. Lemy električkových okien rámovali dennodenné výjavy a tiež jeden, ktorý by som vám chcela prekresliť a schválne či vo vás prebudí emócie rovnako zavrhnutia hodné ako vo mne.

Na šikmo zebrovanom značení pri chodníku pozdĺžne stoja terénne dva milióny v starej mene s dymovými sklami. Hneď vedľa stojí miliónová baba s dymovými brýlami a dymovým sfarbením zo solárka. V ľavej ruke, polepenej minimálny piatimi gélovými nechtami, má kornút so zmrzlinou. V zmrzline má zapichnutý dáždniček. Na obdiv má odev, ktorého decimeter štvorcový by stál zhruba 20 v mene novej, keby nebol zbehnutý, takto stojí 30. Druhý taký bude v igelitovej taške s nápisom Diesel, ktorej najväčšiu časť zrejme vyplňuje účet.

Slnkom zaliata pohoda v metropole nášho štátu. Tak trochu šikmo cez symbol úspechu bavorskej automobilky a úspechu peroxidom blonďavých vlasov (dohromady tvoriacich symbol úspechu tridsiatnika, ktorého ale nevidíme, pretože niekde inde najskôr vytvára úspech) vidíme štyri výložkované ramená dvoch ramien spravodlivosti. Kompozične je obraz dobre rozložený, spravodlivosť a úspech tu delí dômyselná diagonála prechádzajúca od psieho výkalu na chodníku, cez už zmienenú zmrzlinu až k tabuľke s číslom 8 a s názvom ulice.
Celá scenéria je vyvedená v dominantných farbách čiernej a bielej na krémovom pozadí, rafinovane doplňovaná hneďou kornútka a solária. Biely diesel textil sa odráža na kapote čierneho dieselu 4x4 a bloček v rukách ramena brutálne kontrastuje s temnou uniformou a temným výrazom policajtovým.

No a potom sa električka dáva znovu do pohybu a do rámu sa pchajú krajinky s hradom a riekou.

 Blog
Komentuj
 fotka
titusik  21. 2. 2010 15:53
ty si geniálna
 fotka
krtek  22. 2. 2010 14:19
nádherné
Napíš svoj komentár