byť dokonalý
vyzliekla ho donaha,
všetci sa mu smiali.
Nechcel v kúte ticho stáť,
strácať sa v tichu vlastných viet.
Aj on chcel niečo znamenať,
tužil po tom, aby mu bolo rozumieť.
Naivne chcel patriť k nim,
vošiel do otvorených dverí.
Nik však nerátal s ním,
len využiť ho chceli.
Sám v novom svete
trpí žiaľom.
Ako kvet túžiaci po rozkvete,
po tom starom.
No naďalej v tichu svojich slov,
v novom svete umiera samotou...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
karlotiskot
27. 11.novembra 2012 22:35
dosť to zadrháva v rytmuse i v podaní
Napíš svoj komentár