deň každý.
Vlastná hlúposť skrytá v daždi
padá mu za golier.
Premočený,
zničený, no s úsmevom.
Len on a štyri steny,
život veľká cela, nik nedíva sa doň.
Život veľká hostina,
plné stoly.
Kým je čo jesť, nik nevníma
tie časy, ktoré boli.
Kráča v daždi vlastnej hlúposti,
nik nevšimne si, že odišiel.
Zo stolov napchávajú sa do sýtosti,
zistil, čo chcel.
Premočený, no stále sa usmieval,
stále kráčal v daždi,
napchávať sa pri stole zostal každý.
Nikomu za nič nestál...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár