zavše zblúdim v lese,
keď tu zrazu vystrie pazúr
veľký čierny vták proti mne.
"Krkavec, a nič iné, nie,"
snažil som sa náhlivo ukryť svoje vlastné zdesenie.
"Mám naponáhlo!" riekol som mu sebaisto.
Nasrdený zazrel na mňa chmúrne hmlisto,
tmavým krídlom činil pohyb, zvláštne gesto,
a pritom zakrákal prenikavo ostro.
Utekal som tmavou horou v šíru diaľ,
hybko letiac kratšou cestou stamodtiaľ.
Zápasiac som smelo čelil strachu brál,
lež krkavec na mňa temne zazeral.
Kým temný vták stále striehol, pripravujúc mi svoj šeól,
tušiac som to dobre vnímal, "chystá na mňa smrti príval",
ty trpké temné trápenie, ver´ujdi preč a iné nie!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár