Prv neistý som bol, dnes viac ľúbim. Od ľúbosti sa trápim – oslovil ma srdca bôľ. Krásna je, viem, áno, tak uzdrav sa lano, ktoré nás spojilo. Nech odletia rany, ktorými ma zranil osud cestou životom. Toť píšem láske, s myšlienkou v otázke: ako sa odvážim, keď neistota mätie, ako ju zavolám, ako sa priblížim – keď ma odmietne? Však stretnem ju a zistím pravdu o našom vzťahu. Vycítim ju z dialógu; a akýkoľvek výsledok prijmem ako realitu... a budem vďačný za život. Keď láska dáva samu seba a cítiť ju smiem, je to nádhera. S ňou zapálený vôňou, zahorel som ohňom do tla – viem, že ma neodmietla; a vyznala mi Lásku. Blog 0 0 0 0 0 Komentuj