Prv neistý som bol,
dnes viac ľúbim.
Od ľúbosti sa trápim –
oslovil ma srdca bôľ.

Krásna je, viem, áno,
tak uzdrav sa lano,
ktoré nás spojilo.
Nech odletia rany,
ktorými ma zranil
osud cestou životom.

Toť píšem láske,
s myšlienkou v otázke:
ako sa odvážim,
keď neistota mätie,
ako ju zavolám,
ako sa priblížim –
keď ma odmietne?

Však stretnem ju
a zistím pravdu
o našom vzťahu.
Vycítim ju z dialógu;
a akýkoľvek výsledok
prijmem ako realitu...
a budem vďačný za život.

Keď láska dáva samu seba
a cítiť ju smiem, je to nádhera.
S ňou zapálený vôňou,
zahorel som ohňom do tla –
viem, že ma neodmietla;
a vyznala mi Lásku.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár