Pohľadom ma zaklínaš ako fakír kobru.
Rátam ti k dobru
tú modrú
zanietenosť,
vôňu mokrých slov.
Zmätenosť
hádžeš na moju hlavu.
Ako hlavnú
vetu
ma obaľuješ slovami
a nechávaš svetu
napospas. Sami
sme súvetie.
Bez obmedzení.
Bez toho, čo metie
smetie
našich výrazov.
Dostaneme vyhadzov
z románu,
čo zmenili sme na drámu.
Zmení
nás ďalšia kapitola. Dovtedy prš rýmami.
Zima mi
je, tak ma nimi hrej.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár