Dotykom dlane
zmietaš zo stola
posledné stopy popola,
čo bol oheň.
Zapáľ a has.
Buď zúfalý mráz,
či slnko, čo padá za hory.
Každý oheň raz dohorí.
A zhasne.
Pretrhla sa hrádza
našich pocitov.
Nemám pocit, že ťa zrádzam,
len si sa sám ocitol.
Sám, ale si to ty.
Roztrhli sa naše životy.
Rozleteli sa na márne kusy.
Čo rozbilo sa, zlepiť sa musí
nie každýkrát.
Ostali nám len dve väčšie skladačky.
Jedna časť si ty,
druhá ja,
niet začiatku ani kraja,
sme len my dvaja.
A mojich sto rokov samoty.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár