Ani ja cez slzy nevidím...

Milovať je zložité...
tak veľmi
tak veľmi krásne zložité..

Keď dusím v sebe niečo,
niečo nevídané
niečo nevídané a tak dôležité...

Hádky, slzy, hnev a samota,
a srdce mi ide vyskočiť z hrude.
Stále čakám, že prídeš a ma objímeš,
no čo sa stane, to bude.

Ticho je horšie ako krik,
dve hodiny ma o tom presvedčili.
Predchvíľkou si odišiel,
tie pohľady ma zničili.

Neviem čo sa to stalo,
či nás vôbec ešte niečo spája.
Priradil si ku nám iných,
aj keď niekedy sme boli len ty a ja.

Prečo vlastne plačem?
cítim azda smútok, predsa.
Mala som ti niečo povedať,
no bolo počuť len tlkot môjho srdca.

Píšem tieto slová, vety,
aj keď ty si to nikdy neprečítaš,
nebudeš vedieť čo práve cítim.
veď ty iné starosti máš.

Bolo to zbytočné a hlúpe,
no nebudem brať vinu len na seba.
Ja som nespravila nič zlé,
a teba?, že vraj súdiť netreba.

Nedokážem sa Ti postaviť,
tvoje chyby Ti vyčítať a všetko na seba brať.
A tak sa budeme len stále,
stále dookola iba hádať...

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu