Stará pani, samá, samučká, opiera sa o pomník stratila manžela. Možno pred desaťročím, a možno aj včera, no bolesť vidíš ju na jej tvári - tá... neumiera. Zapáli sviečku, tú obyčajnú - čajovú. Nejde s krokom módy, jej ohník horí vo vnútri - v srdci. Ruženec v rukách a slza na líci. Chce sa mi plakať aj keď ma každý každý vidí. Bola to láska, dnes ju mieša smútok. Doba bola krátka, chce z nej ešte kúsok.. Blog 13 0 0 0 0 Komentuj