Koľko naivity v jednej vete. Alebo túto vetu vymyslel niekto múdri práve preto, aby upozornil na tú strašnú povrchnosť, všade prítomnú, nejakým pekným slovným spojením? Človek, ktorý túto vetu požije, ju môže povedať ako upozornenie - skôr, ako sa "súdi". Alebo ju povie neskoro, pripomenie ju "sudcovi", svoje znechutenie preglgne a s myšlienkou, že si z tej vety zobral ponaučenie, ide ďalej. Svojím svetom, ktorý veľmi dobre pozná a vie, že obal je na PRD.
Súdiť a nepoznať je ľahké. Až príliš. Preto si väčšina aj vyberie naozaj túto jednoduchšiu cestu, pri ktorej si zabudne z očí zložiť šatku.
No ale čo je to ten obal? Každému sa asi dostala raz v živote do ruky kniha. Voňavá, čakajúca len na to, kým ju niekto neotvorí, nezačne čítať a dovolí jej posiať mozog kvietkami pestrofarebnejšími ako jarná lúka. No konkrétne ja skôr ako sa pustím do čítania, spravím jednu vec. Z knihy opatrne zložím obal a odložím ho na bezpečné miesto, aby sa nepoškodil, kým s knižkou budem cestovať po všetkých možných kútoch môjho malého sveta, až ju nedočítam. Až nepretočím poslednú stránku, smutne pozriem na posledné vety v knižke a opäť ju oblečiem do jej krásneho obalu.
Avšak ten obal mi nedal nič, ak tak potešenie pre oči. Skutočnú hodnotu nájdem v holej knižke, ktorá mi po odložení obalu zostane v rukách. Tak prečo sa občas rozhodujeme radšej pre ten obal, ako pre to krásne, čo stráži? Odsúdime ho, alebo naopak, preceníme...No nenazrieme hlbšie. Škoda.
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
1
tichyrok
5. 1.januára 2014 21:46
To je pravda, ale podla niečoho si tú knihu musíš vybrať. Nedá sa brať všetko zaradom...
Napíš svoj komentár