Tak ako obyčajne, aj dnes som mala ako obvykle môj zvyčajný problém- zaspať. Nejde o to že by mi niečo bolo, len jednoducho nedokážem prestať rozmýšľať. Nad blbosťami, školou, sebou, dneškom, ním...
Z bezsennej noci sa vykľula ďalšia nepríjemná noc poznačená slzami...A čím to je? Mala by som pred spaním prestať nad ním rozmýšľať, aby sa mi konečne prestal pchať aj do snov?! Netuším...
Najhoršie však je, že toto nebola obyčajná nočná mora, ktorá ma vyľakala a zobudila som sa z nej spotená a vystrašená. Nie, po tejto nočnej more som si nemohla vydýchnuť, pošepkať si sama pre seba "Dominika, to bol iba sen, to nieje pravda...",po tejto nočnej more som si iba uvedomila, že je to tak! Že nie len vo sne sa mi to deje...Deje sa to aj v skutočnosti. A namiesto toho, aby som si teda šepla, že to je v poriadku, spustila som prúd slz...Je to tak...Nikdy to nebude lepšie...Nemôžem to nijako zmeniť, navždy to tak ostane. Stane sa to a ja nebudem mať žiadnu možnosť, ako tomu zabrániť... Uvedomiť si to, je asi ten najhorší pocit. Nemohla som si ľahnúť s pocitom, že sa mi bude snívať daľší sen, krajší, farebnejší, šťastnejší...Namiesto toho som si iba uvedomila, že realita je niekedy krutejšia ako sny...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár