Už od narodenia je človek postavený pred rôzne rozhodnutia. Dôležité, menej dôležité, či zanedbateľné. Máme rôzne formy rozhodovania sa, vylučovacou metódou, najbližšia možnosť k nášmu hľadaniu, či rozhodovanie srdcom alebo vzbrklé rozhodovania. Už len pri rozhodovaní akou formou sa budeme rozhodovať prechádzame procesom rozhodovania. Lenže rozhodujeme sa my sami?

Definíciou rozhodovania by mohlo byť vybranie si najlepšej voľby. Najlepšia neznamená najlepšia pre nás, najlepšia môže byť aj najhoršia, tým pádom proces rozhodovania nemusí byť bezpodmienečne prínosný pre nás samých. Každé rozhodovanie je správne. Nesprávne nie je - existujú len rozhodnutia, ktoré predĺžia našu cestu k hľadaniu najlepšej voľby. Hľadanie, ako cieľ, má súčasť rozhodovania v sebe vrodenú. Rýchlo nájdený cieľ neprospieva alter egu. Rýchlo nájdem cieľ a môj život je plnohodnotný,bezproblémový - no označuje to však aj koniec. Preto sa rozhodnutia ako ekonomický cyklus menia, raz expanzia-vrchol, inokedy recesia - dno.

Je však pre nás vrchol - krátkocieľové rozhodnutie najlepšie? Ľudia sú jednoduché tvory, no so zložitými myšlienkovými pochodmi, je preto škoda ich ďalej nerozvíjať.

Proces rozhodovania pri jednoduchom riešení je zdĺhavý, zvažujúci všetky možnosti. Rozhodovanie má byť priame a hlavne bezemocionálne. Človek by sa nikdy nemal rozhodovať na základe srdca, emócií. Rozhodovanie v takomto prípade stráca na význame a pre nás sa stáva väčším problémom samotné rozhodovanie ako problém. To však neznamená, že človek má premýšľať vzbrklo.


pokracujeme... potom

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
kawanabe  19. 4. 2011 17:25
Sú situácie, keď by som si radšej strelil do hlavy, ako neposlúchnuť srdce, ale logiku...
Napíš svoj komentár