Asi sa znovu opijem, len aby som zas cítila trochu lásky

Chcem byť zase opilá, keď sa zobudím na správnej strane v nesprávnej posteli..
Ktorá je tak chladná, keď nie je zapnuté kúrenie, a keď ma nebudeš držať v náručí tak zmrznem...
Som zlomená. Počuješ ma? Som zaslepená. Pretože si všetko čo vidím...
Asi sa znovu opijem, len aby som zas cítila trocha lásky...

A potom budem spomýnať, ako si,:

...ako si ma oslovoval, Chérie..
...ako si ma nepobozkal, keď na našom rande pršalo, vraj by to bolo klišé...
...ako som sa nemohla spoliehať na tlkot môjho srdca, pretože si mi každý večer časť z neho ukradol...
...ako som sa ťa opýtala či ma miluješ, ty si mi odpovedal jednoduchým nie. A mne to nevadilo, pretože keď si sa ma vzápätí opýtal tú istú otázku odpovedala som rovnako. Ako to medzi nami teda nazveme? Nijako, nenazveme to nijako. a nijako sme to nenazvali...
... ako sme potom sedávali na gauči, v tvojom objatí, moje nohy prehodené cez teba... a učili sme sa navzájom milovať...

Je príliš neskoro to napraviť.
Ale aj príliš neskoro to skúsiť?
Mohol by si...
Chcel by si..
Zkúsiť to ešte?

Vieš, nosievam po byte tvoje veci...
Občas privoňiavam k tvojej kolínskej...
Pripomína mi ťa tá vôňa...
Robím tvoje oblúbené jedlo, aj keď viem, že tam so mnou nie si a nezješ ho...
Zamykám na dva zámky, presne ako si to robil ty... bol si tým ako posadnutý. Vždy pred spaním si išiel zamknúť alebo sa uistiť či je zamknuté. Vieš čo všetko by som za to dala? Aby som mohla sedieť na našej posteli a čakať na teba kým zamkneš tie hlúpe dvere? Dala by som za to všetko, naozaj všetko...

Nie som blázon. Len, len mi proste chýbaš.

Bol si svetlo v tme, no nikdy si nebol nádej.
Teraz ťa vidím jasne, no v skutočnosti si len silueta. Cítim tvoj dotyk, no keď sa ťa dotknem, rozplynieš sa ako dym. Zovrieť ťa je ako objať vzduch. A moja horúca slza, ktorá roztopí ľad, na teba nikdy nedopadne. Ručičku hodieniek je možné pretočiť, no ten čas a tie chvíle nie je možné vrátiť...

Existuje v tomto svete ešte dobro? Vnímame ho? Alebo ho len vnímať nechceme?

Je to smiešne.
Očakávať od života, že k nám bude férový, pretože my sme férový k nemu..
Je to ako očakávať od leva, že nás nezje, lebo my nezjeme jeho..

A tak miesto šampanského otváram niečo tvrdé...
Pretože sa chcem znovu opiť, aby som zas cítila trochu lásky...

 Denník

22 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu