Ako nás naháňal bratranec so stiahnutými gaťami po Dubnici alebo rodina sa nezaprie...(druhý čas nevinnosti)

Mám bláznivého bratranca, raz dostal nenormálny nápad, stiahol si nohavice a spodné prádlo a začal nás s mojou kamarátkou Sindy naháňať po Dubnici. Vtedy sme obaja prázdninovali u babky.
A babka sa ešte dobré dva roky hanbila pred susedmi.
Neskôr sa nejakým pochybným riadením osudu dostal na post miništranta v kostole. Ale keď mu farár prišiel na to, že mu vyjedá jeho hostie, bratranec sa viac v kostole neukázal.

Raz sme sedeli so Sindy na schodoch a jedli sladkosti. Bratranec prišiel a čudne na nás pozeral.
Keď mám sukňu, nikdy na to nemyslím a vždy mám nohy meter od seba. Bohužiaľ, nemyslím na to ani teraz, takže sa občas dostanem do veľmi trápnej situácie, keď sa všetci okolo mňa smejú a ja netuším na čom, smejem sa s nimi a až potom sa dozviem, že sa smiali na mojom lienkovanom spodnom prádle.
V tom čase sme tak so Sindy sedávali obidve. Bratranec po chvíľke hľadenia ukázal prstom na môj 13-ročný hrudník a povedal:
,,Špicáky!!“
Okamžite mi zabehla čokoláda, Sindy práve išla vybuchnúť od smiechu, keď ukázal na jej sukňu a povedal:
,,Kopček!!“
A zdrhal.
Nechytili sme ho, ale neskôr dodatočne dostal takú nakladačku, že na ňu bude ešte dlho spomínať.

Raz sme sa so Sindy pohádali.
Prišla som z dovolenky čerstvo zaľúbená. Mala som vtedy 11 rokov, on asi 45.
Smola pre mňa.
Dovtedy som nikdy nikoho tak neľúbila, bola som prvýkrát zamilovaná celým srdcom. Samozrejme, Sindy to videla inak a posmeškov nebolo konca-kraja. Skočili sme si do vlasov a jej mama nám zakázala stretávať sa spolu. Našťastie, za dve hodiny už Sindy zvonila pri dverách s ospravedlnením.

Jedného krásneho letného dňa nás napadlo, aká by to bola sranda behať vyzlečené po uliciach. Od činu nebolo ďaleko.
Akurát sme stihli prejsť len jednu uličku a už sme skoro spôsobili haváriu auta, vodič šliapol na brzdu a neveril vlastným očiam.
S revom sme utekali domov, akurát sme si neuvedomili, že vďaka revu nás každý druhý sused videl z okna.
Nemusím písať čo sa dialo, keď sa to dozvedela babka so Sindinou mamou.
Naposledy sme to spravili, keď sme mali 14 rokov. Nechali sme si spodný diel plaviek. Bohužiaľ, zbadali nás dvaja chalani, Sindy sa skryla, mňa začali naháňať. To bol silný zážitok, už sme sa báli zopakovať to.
K chalanom sme boli hnusné, po otvorení zamilovaného lístočku sme opravili gramatické chyby červeným perom a vrátili naspäť.

A jedného dňa sa to zrútilo.
Všetky šťastné chvíle zmrzli v jednom bode a rozbili sa na kusy ktoré nešli pozliepať.

Rakovina.
Metastázy až na pľúcach.
Nechápala som tomu.
11-hodinová operácia v Bratislavskej nemocnici.
Chápala som tomu.

Sedela som na zemi a videla som seba a môjho dedka ktorý vážil 35 kíl a ja som mu pridržiavala kýblik, aby sa doňho vyvracal a utrela som mu vpadnutú tvár.
Počula som ho plakať a kričať zo sna od bolesti.
Každú noc.
Ešte rok po jeho smrti som sa zobúdzala na jeho krik.

Sindy stále bolievalo brucho. Doktorka jej nadala, že je ulievačka.
Potom to zistili.
Moja Sindy, moja najdrahšia Sindy umiera...

 Blog

15 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu