Ako sopeľ, provokačne stekajúci z nosa

Myslím, že som odpad ľudskej spoločnosti. Len vopred odpísaná existencia. Som ako chodiaca mŕtvola na počkanie.
Každým dňom viac a viac cítim že odchádzam. Chodím na rozvodové konania sama so sebou. Hnijem pre zajtrajšok. Prežívam pre dnešok.

Prepáč mi za tieto slová.
Prepáč že ti dávam zbohom týmto spôsobom.

Keby vieš čo cítim, keby sa porozhliadneš a vidíš čo ma čaká. Môžem bojovať ako chcem. Ale to neznamená že tomu zabránim. Klesám nadol, vidíš?

Len by sme sa vzájomne dlhšie opekali v orgazmoch naších klamstiev.
Budúcnosť je podvedená hra.
Jedna znásilnená dievčina.
Jedno zmlátené dieťa.
Tvoje prsty šmátrajúce v mojích nohavičkách.

Týmto chcem zo svojho života vyhnať ľudí.
Doriti. Nechcem ich v ňom. Nemôžem ich v ňom mať.
Moja podstata je sebazničujúca a možno stiahnem so sebou aj ostatných.
A to nechcem.
Ani pre lásky môjho života.

Minútku..

To bol len poisťovací agent pri dverách. Poradila som mu, nech poistí susedovho kanárika.
Mám temné tušenie, že čoskoro chcípne.
(Gény sa so mnou hrajú.)

Odbočila som..

Do kuchyne po preháňadlá. Musím si ich dať večer. Regulax účinkujú až za 10 hodín. A keby vás to chytilo v strede dňa, to nie je sranda.

Teraz sa škvarím vo vlastnom zúfalstve.
A vlastnom poznaní.
Som len sopeľ (nádcha) tohto dňa.
Náhrada života.
Len pozorovateľka.
Toho úchyláka čo mi včera sťahoval nohavičky.
Krásne..
s kvetinkami..
Z trhu..

Varíme sa pre zajtrajšok.

Chcem ťa poprosiť láska moja o pochopenie. Sedím pri okne už niekoľko hodín.
Obdivujem omietku na stenách.
Vieme ako skončím moje..

Nemôže zo mňa nič byť. Nič iné ako bytosť zavretá doma, strániaca sa ľudí, mlátiaca do krvi..
vlastné dieťa
som ako hniloba zajtrajška
som najúprimnejšia vo svojom živote.

Mali by ste odísť, blízki moji. Zo mňa nič dobré nebude. Mám to v génoch. Som hra ako ruleta. Červená ako životabudivá existencia.
Čierna ako moja matka.

Ak bude čierna, okašlete sa na plnej čiare. Nechcem ľúbiť, keď ma to vovnútri zabíja. Nechcem mať deti keď ich môžem duševne trýzniť ako ona.
Niekedy si chcem sedieť vo svojom svete. Ďaleko od teba. Aby som ťa nenakazila chorobou.
Chcem zamknúť zámky pred chromozómami, ktorých osud sa vo mne napĺňa.
Nechcem ťa sklamať, láska moja.

Možno som len budúci odpad spoločnosti.
Ako ona.
Ty vieš že ju mám v krvi.

Budete so mnou riskovať?
Zdochneme pre gény.
Pretiahneme život?
Len sexuálne..?

Upozornenie: opísané pocity sa nemusia bezodkladne týkať mňa, tak ako v každom článku, tak aj v tomto sa čisto len hrám s umeleckým preciťovaním, môže to byť fikcia, ale aj prežitá skúsenosť v každom jednom slove..

 Blog

14 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu