Možno si niektorý myslíte, že keď človek navonok nedáva najavo smútok, ale je veselý, usmieva sa, tak že nemá problémy ... Čoby nemal ... Väčšinou tí, ktorí sa najviac usmievajú, tak tým smiechom sa snažia zakryť to, čo skrývajú. Bohužiaľ mám takú skúsenosť s mojím najlepším kamarátom .
On tiež vždy bol veselý chlapec, navonok nedal žiaden problém ... Ale po tom, čo spáchal samovraždu, tak až vtedy som sa dozvedela, čo sa za tým úsmevom skrývalo. Skrývalo sa za ním veľmi veľa ... Jeho trápenie ... v rodine, v škole, ... Nejdem to úplne rozoberať ... Ale až vtedy som si uvedomila, že ako veľmi som ho mala rada a že mi na ňom záležalo, pretože vtedy si uvedomíte, že ste mali niekoho radi, keď ho stratíte. Ale bohužiaľ ... už je neskoro . Čas sa nedá vrátiť ... Ostanú vám len krásne spomienky na toho človeka, bolesť, smútok, ... aj tak .. skôr či neskôr mu ten čin odpustíte, lebo on sa tak rozhodol, nikto ho do toho nenútil, aby spáchal, to čo urobil ... On si vybral spôsob, akým chcel ukončiť svoj život ... Nikto iný len on.
Ja som voľakedy veľmi odsudzovala samovrahov. Ale po tejto zlej skúsenosti ich dokážem ako - tak pochopiť. A práve preto, sa so svojimi blízkymi snažte čo najviac rozprávať a riešiť nie len tie dobré veci, ale aj problémy, ktoré život prinesie ...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
usiak  7. 2. 2010 20:05
pekne
Napíš svoj komentár