Ale to sa nedá, pretože nech už budem akýkoľvek, alebo resp. nech už budem chcieť byť akýkoľvek, vždy si môžem vybrať len z toho, čo existuje. Možnosti sú dané...
Budem ako moja mamka? Budem ako môj ocko? Ako dedko? Ako babka?
Alebo budem ako Ježíš? Alebo ako Al Capone? Alebo ako farár v kostole?
Budem slepo veriť, že niečo je správne preto, lebo väčšina to nasleduje?
Alebo využijem svoju ľudskú inteligenciu a schopnosť čítať, písať, atď, nato aby som si zistil, čo zo všetkých možností je logicky najlepšie a najsprávnejšie?
Áno
Tak moja logika mi vraví, že nič z toho čo existuje som nestvoril, iba tým môžem manipulovať. Teda nie som ničoho vlastník, iba dočasný správca, podobne ako keď ma zamestnanec služobné auto a peniaze, nie je to jeho, ale dočasne tým môže manipulovať.
Tak teda...nič nám tu nepatrí, ale napriek tomu tým v rámci možností môžme manipulovať. Môžme vraždiť, plodiť, budovať mosty, budovy, továrne, mäsiarne, kvetinárstva, to všetko aby naše túžby mohli byť uspokojené. Vecami, ktoré nie sú naše. Hmm...
Kvôli túžbam sa všetko deje.
Odkiaľ sú ale tie túžby a prečo ich máme?
Chceme jesť, bývať, mať partnera/partnerku, chceme rôzne veci...
Ale tie veci chceme preto, lebo nám prinášajú šťastie.
Každý chce teda v prvom rade šťastie.
Šťastie v hmotnom svete, ako vieme, je dočasná záležitosť.
Ako príde, tak odíde. Preto z vecí, ktoré nám prinášajú šťastie sa stanú závislosti. Závislosť na sexe, závislosť na drogách, závislosť na seriáloch, závislosť na športe, závislosť na jedle, závislosť na pátraní po zmysle života, závislosť na viere v Boha, závislosť na dokázaní Jeho neexistencie...
Každý ma inú závislosť, ktorá mu prináša dočasné šťastie (alebo uspokojenie, mier a pod) a tak ju musí stále vykonávať, aby bol stále šťastný.
Je jej otrokom, pretože bez nej šťastný nebude.
Alebo krajšie: Je jej sluhom.
Z toho logicky vyplýva, že každý je len sluha.
Čomu/Komu slúžia ľudia dnešnej doby?
Žalúdku, sexuálnemu chtíču, vlastnej mysli, ktorá rozkazuje im a nie oni jej...
A preto sa vraždia zvieratá, rúbu lesy, vedú vojny, ľudia sa hádajú, bijú a vraždia sa pre nič, posilnení drogami, alebo len nezvládli odporovať ich vlastnej mysli, ktorá miesto toho aby im slúžila, im rozkazovala a rozkazuje.
Prečo? Načo? Začo?
Pre tých, ktorí už nevidia zmysel v primitívnom horšom-ako-zvieracom živote, ktorý ľudia vedú, tu máte najväčší dar do života:
» www.vedabase.com/cs/bg...
Veľa šťastia
Skutočný príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
charbro
20. 8.augusta 2015 18:26
Súhlasím. Šťastie, najmä to permanentné (ak sa vôbec také dá dosiahnuť) nie je založené na materiálnych veciach. Je to viera. V mojom prípade kresťanská v Boha, ale stále viera.
2
Zajúmavé. Ale nemôžeš tu hodiť odkaz na kdejakú stotisícstranovú knihu, musíš jej naprv spraviť promo, že kto to je, čo to je, inak si to nikto neprečíta.
"Budem ako moja mamka? Budem ako môj ocko? Ako dedko? Ako babka?". Ja chcem byť ako môj dedko.
"Budem ako moja mamka? Budem ako môj ocko? Ako dedko? Ako babka?". Ja chcem byť ako môj dedko.
Napíš svoj komentár