Spoveď...

...nerozumiem tomu, čo sa momentálne v mojom živote deje.. a prečo sa to všetko deje.. nechápem.. do môjho života vstúpil niekto, kto ma zaujal.. zaujal tým, kým je a kto je.. zaujal ma slovom, pohľadom, úsmevom, srdcom i dušou.. Pán mi ho zoslal a jedine ON vie prečo.. a ja i keď to neviem, ale ďakujem .. trávim s ním čas.. je mi s ním veľmi fajn.. nevnímam dni ako nositeľov niečoho zlého a bolestného.. ale ako nositeľov niečoho krásneho, čo môže môj život zmeniť.. všetko je zrazu tak iné.. mám ho ozaj úprimne rada.. a záleží mi na ňom,, cítim niečo, čo som ešte necítila.. som možno úplne inou, ale tu cítim, že dokážem i to, čo kedysi bolo u mňa márne.. cítim, že ak treba čakať – budem.. som schopná dať čokoľvek, čo dať môžem.. a verím, že to dokážem,, on mi dáva silu veriť v seba možno tak, ako som nikdy neverila.. je to až neskutočné.. vie byť tak pozorný a tak milý a pritom tak iný ako ostatní.. vie moju dušu pohladiť a potešiť a pritom nemusí nič spraviť.. stačí iba to, že je a možno, že sa usmeje.. tí ľudia a i on zmenili môj život a dali mu šancu.. šancu nájsť niečo lepšie.. krajšie.. a ja mám teraz strach.. strach z toho, čo bude.. veľmi mi na ňom záleží.. a i na tom, čo cítim.. nehovorím o konkrétnych a istých pocitoch.. ale o niečom, čo ťažko dokážem opísať.. ale je to tak neuveriteľne krásne.. napĺňa to moje srdce, dušu i myseľ.. napĺňa to môj život.. bojím sa, že ak to prerastie v niečo oveľa krajšie a väčšie,, tak to bude bolieť.. či mňa, alebo jeho.. a to nechcem za žiadnu cenu.. nechcem, aby sa niekto trápil.. a hlavne nie on.. lebo si to nezaslúži.. neviem, prečo som vstúpila do jeho života.. či som „dvojsečnou zbraňou“, keď on pohráva sa s myšlienkou kňazskou.. láska k Bohu, ktorý mi ho i dal.. je uňho veľmi silná a krásna.. a myslím, že tá väčšia.. chcem, aby bol šťastný a neviem, či ja som tá „láska“, ktorú on zvolí.. z toho dôvodu sa nechcem zaľúbiť.. totiž to - bojím sa..

 Vyznanie

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu