.. momentálne len tak sedím schúlená v rohu svojej malej útulnej izbietky za tmy a premýšľam... rozmýšľam nad všetkým, čo sa momentálne deje... je to také intenzívne, že sa nedá nemyslieť.. v mojom živote sa odohráva toľko príbehov a nielen tých iných, ale i tých, ktorých ja som súčasťou.. odkedy sa pár vecí v mojom živote zmenilo, všetko je akoby naruby.. niektoré vzťah s priateľmi sa utužili, niektoré zapadli prachom a niektoré zas krásne z ničoho rázom rozkvitli... veľa ľudí odo mňa chcelo to, čo som im ja nemohla dať.. a čím ich bolo viac, tým to bolo chaotickejšie,, a nevedela som ani ja, ktorým smerom sa vybrať.. život je niekedy ozaj plný rôznorakých situácií.. ale vďaka nim je život aspoň takým krásnym, akým je.. mám skvelých priateľov, ktorí ma stále držia nad vodou,, a mám i takých, s ktorými si akoby čoraz menej a menej rozumiem,, niekedy je život fakt čudesná vec.. musela som ukludniť rozvírenú hladinu, ktorá vďaka mne nastala.. síce mi to trvalo dosť dlho, kým som pochopila, čo chcem a čo nie.. ale podarilo sa to,, nemohla som sa už pozerať sama na seba a na to, čo svojím správaním spôsobujem,, konečne som sa dostala do štádia, kedy som spokojná aspoň ako tak s tým, čo je teraz,, i keď predsa len mi niečo chýba... som sama.. cítim sa opustená a rada by som pocítila objatie, tuhé objatie.. cnie sa mi za ním.. rada by pocítila, že niekto ma má rád a niekto mi chce dať istotu a pocit bezpečia... že niekomu nie som ľahostajná... áno, mám priateľov ale to je iné.. to všetci vieme... po tom, ako som si všetko vyriešila a hladina je pokojná a kľudná.. rozvírilo ju niečo iné.. nie nepokojné a búrlivé s nečakaným koncom, ale práve naopak,, niečo krásne, nežné a také iné... niečo, čo mi tak dlho chýbalo a čo mi tak zmenilo moje rána, dni a noci... a zrejme som tomu rada, i keď netuším, či to všetko vôbec má zmysel.. mám vo svojom svete skvelého človeka a dúfam, že on vie o tom, že pre mňa ním je... mám ho fakt úprimne rada.. po dlhom čase niekto, kto pre mňa je tým, čím je on,, pozná ma takú akou som a nemá s tým absolútne žiaden problém.. a to je fakt skvelý pocit... nemusieť sa schovávať, hanbiť a báť, čo povie keď poviem to, zbadá to... vďaka niektorých skvelým spoločným zážitkom a otvorenosti, úprimnosti, ktorá medzi nami je,, sme si vybudovali veľmi krásny vzťah a ja vlastne ani neviem ako... ale teším sa z toho veľmi... nerada by som tomu človeku nejako svojím konaním ublížila, či nebodaj ho ranila.. neodpustila by som si to, lebo je to človek, ktorý mi ozaj rozumie... a máme tak spoločné ako som nemala zrejme ešte s nikým,,, máme tak spoločnú minulosť až to naháňa strach mne samotnej... mám pocit, že mu rozumiem a on rozumie mne,, vie aké pocity som zažívala a zrejme sa bojíme toho istého,, no ja poznám i tú filozofiu, čo on nie.. je to všetko opradené niťami záhadnými, tajomnými.. a to mňa láka... od dávna sme my ľudia zvedavé tvory a zrejme u mňa je to i dvojnásobné... myslím, že i vďaka nemu som si to, čo bolo rozhádzané – dala do poriadku... vďaka nemu a ešte pár osobám, som pouvažovala i sama nad sebou a tým, že človek sa musí meniť.. a neostávať v pochmúrnosti svojich zvykov stále.. má na mňa vplyv a to má málokto... vďaka Ti za všetko...

 Denník
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
elwinko  20. 3. 2009 18:34
pekné vyznanie..
Napíš svoj komentár