Vonku čierne nebo a všade je ticho a tvoje oči únavou ťa pripravujú o pohľad.. tvoja myseľ už vidí len svet veľkosti tvojej izby a posteľ je tým pravým domovom pre tvoje unavené telo. V tom stúpim do tvojich myšlienok ja, ako tvoj princ v brnení a čarovným mečom lásky porazím tvoje srdce, ako to robievam každý večer už tak neuveriteľne dlhú dobu. Vtedy už vieš, že je všetko ako má byť a že tvoj strážca je tu a ty môžeš s kludným pocitom zaspať a prenechať mu ochranu nad tvojim telom i dušou.

 Vyznanie
Komentuj
 fotka
m13  16. 9. 2007 02:49
juj aký poet z teba ale chválim, pekne si to napísal... a pozdravujem Mirku
 fotka
klaara  16. 9. 2007 12:14
Beruske sa ale musi inak dobre spat..
Napíš svoj komentár