;)MY;(

Stále na to myslím. Na to ako sme spolu ležali na mojej posteli. Bok po boku a počúvali hudbu. Bláznili sme sa po mojej posteli. Pamätám si že si sa buchol o roh. Na ten tvoj úsmev. Taký záhadný a predsa taký jasný. Tušila som to. Tušila som že sa to stane. Nemali sme na ponáhlo. Jedine čoho je dosť je čas. Potom sme ostali sami. Unavená a v prijemnej letargii som sa ti otočila chrbtom a schúlila do klbka. Odhalila šiju pre teba. Pritúlil si sa ku mne, objal ma a hovoril veci ktoré som tak dlho chcela počuť. Veci ktoré by si mi do oči nepovedal. Ale ja som sa na teba obzrela a čakala som. Ostala chvíľa ticha. Chápavo sme sa na seba usmiali. Čakala som. Vyzvala som ťa a ďalší krok bol na tebe. A ty si ho spravil. Keď som zacítila tvoje prsty na mojom krku vedela som, že som vyhrala. A že už nebudeš môcť prestať. Mlčala som. Áno bolo to prijemne veď si to vedel. Skoro som začala priasť. Zrazu som zacítila tvoje pery. Vydržala som a neotočila som sa. Potichu si sa spýtal čo bude potom. S úsmevom som povedala že neviem. Ako by som mohla. Bojazlivo si sa mi priznal že v tom nemáš prax a máš strach aby si niečo nepokazil. Stala som sa ochotnou učiteľkou. Potom sa naše pery spojili. Stále si sa chvel a tvoje srdce som cítila na mojej hrudi. Ležali sme vedľa seba, na sebe aj na zemi a hral si sa mi z vlasmi. Hovoril sladké slová. Strávili sme spolu krátke ale krásne tri hodiny a potom si už musel ísť. Posledná pusa. Dlhý rozhovor a ťažké ale správne rozhodnutie ostať iba kamarátmi. Zbohom a ďakujem...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu