Na ružový papier som už dlho nepísala. Vlastne nikdy. A je úsmevné, že práve na papier vo farbe lásky, Ti idem napísať, že tá naša sa práve končí.
Asi si teraz prekvapený, a ešte stále Ti nedošlo, čo som napísala v predchádzajúcej vete. Asi by som Ti mala napísať aj nejakú omáčku, aby to neboli len tri vety, ktoré Ti zmenia minimálne prvý týždeň tvojho fungovania bezo mňa. A možno aj nie. Dlho sme sa o takých veciach nerozprávali a ja vlastne ani neviem, či Ti na mne ešte vôbec záleží. Myslím, že si obaja vydýchneme o čosi ľahšie, keď to celé bude za nami. Asi sa nahneváš, a nebudeš sa mi ani zdraviť, ako každý chlap, ktorého ego niekedy urazila žena. Ale to už je na Tebe. Musíš si sám pred sebou priznať, že sa jeden druhému a aj sami pred sebou vzdaľujeme každým dňom viac a viac. Nevieme sa porozprávať, povedať si, čo nás trápi. Tak radšej obaja mlčíme aby sme sa náhodou nepohádali a tvárime sa akí sme strašne nechutne šťastní.
Za to Ti teraz píšem list,
že už teda musím ísť,
a späť sa nevrátim.
Láska pominula, a mne chýba.
Nemysli si, nebola to tvoja chyba.
Bola naša posledná, spoločná........... chyba.
Láska príde znovu. Tak sa nehnevaj, že nie odo mňa. Žien je predsa veľa, a určite sa nájde taká, čo by Ťa rada chcela...
Tak sa na mňa nehnevaj, že takto končím našu spoločnú cestu týmto svetom. Do očí Ti to nepoviem, lebo som zbabelá. Nakoniec, ani iné veci som tak povedať nevedela. To vieš sám. Tak si uži svoj slobodný svet, a nechaj toto celé čím skôr prebolieť.
Prepáč...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár